|
Neustále napätá situácia v Izraeli a okolo neho vytrvale priťahuje pozornosť kresťanov, zvlášť tých, ktorí hľadajú vonkrétnych politických a spoločenských udalostiach znamenia poslednej doby. Nie je možné nevšímať si mnohostranný konflikt, v ktorom stojí Izrael proti obrovskej presile arabského sveta – a sympatie drvivej väčšiny kresťanov sú inštinktívne na strane Izraela. Hoci je to pochopiteľné, nemalo by uniknúť našej pozornosti, že priamo v ohnisku konfliktu sa nachádza ešte jedna skupina, na ktorej by nám malo záležať azda ešte viac než na Izraeli: neveľká – a v dôsledku nesmierneho útlaku čoraz menšia – komunita kresťanov na územiach spravovaných palestínskou samosprávou. Podrobný a odborný opis prenasledovania palestínskych kresťanov možno nájsť v nedávno publikovanom diele „Human Rights of Christians in Palestinian Society“ (Prof. Justus Reid Weiner) pod záštitou Jerusalem Centre for Public Affairs (www.jcpa.org/christian-persecution.htm). Tento článok je jeho stručným zhrnutím. Profesor Weiner začína svoje dielo stručným pohľadom na širšiu otázku kresťanov, žijúcich v moslimskom svete. Konštatuje: „Napriek liberálnym a sekulárnym trendom, ktoré sa presadili od polovice 19. storočia, Islam do dnešných dní ovplyvňuje kultúrne, sociálne i legálne praktiky. Ba ešte viac, nedávne oživenie islamského fundamentalizmu znamená návrat k historickým, kultúrnym a náboženským tradíciám, ktoré nezodpovedajú moderným sociálnym štandardom.“ Potom zacieľuje svoju pozornosť užšie a všíma si stav, v ktorom sa nachádzajú kresťania na územiach spravovaných Palestínskou samosprávou (PS). Všíma si, že návrh ústavy prehlasuje, že „v palestínskom štáte… bude Islam oficiálnym náboženstvom“ a „šaría bude primárnym zdrojom legislatívy“. Ako Weiner vysvetľuje, uplatnenie šaríe (islamského zákona) palestínskou samosprávou na jej územiach okamžite stavia kresťanov do situácie ohrozenia, lebo šaría im nezaručuje rovnosť pred zákonom. Eskalujúce napätie a nezákonnosť kombinované s nerovnosťou pred zákonom robí palestínskych kresťanov veľmi zraniteľnými. Hoci intifáda a ekonomické problémy sú významné faktory, podieľajúce sa na vysťahovaní kresťanov z palestínskych území, náboženské prenasledovanie zo strany stále netolerantnejších moslimov je prvoradým katalyzátorom. Výskum prof. Weinera naznačuje, že momentálna vysoká miera vysťahovalectva kresťanov z palestínskych území nie je normatívna, ale je odozvou na fenomén rastúceho nepriateľstva a prenasledovania, ktorému sú vystavení a ktoré je následkom dramatickej eskalácie islamského extrémizmu na územiach PS. Píše, že toto je priamy následok systematickej a prenikavej radikalizácie moslimskej palestínskej spoločnosti. Školské osnovy v školách zriadených PS sú nechvalne známe glorifikáciou samovražedných atentátnikov, radikálnym islamským fundamentalizmom, popieraním práva Izraela na existenciu a znevažovaním nemoslimov. Video Hamasu vyrobené pred voľbami sa vychvaľuje: „Podarilo sa nám, s milostivou pomocou Alaha, vychovať ideologickú generáciu, ktorá miluje smrť tak ako naši nepriatelia milujú život.“ (Link 2; ďalšie internetové linky obsahujú ďalšie informácie o tom, čím sú kŕmené deti a mládež v školách riadených PS a v médiách.) Weiner opisuje prenasledovanie kresťanov ako „rozmanité a rozšírené“ a dodáva: „inštitucionalizovaná diskriminácia preniká všetky oblasti života a stala sa neúprosnou súčasťou existencie palestínskeho kresťana.“ Súhrn toho, čomu sú vystavené kresťanské spoločenstvá i jednotlivci, vyzerá nasledovne: MARGINALIZÁCIAÚmyselná a strategická marginalizácia (vytláčanie na okraj) kresťanov na palestínskych územiach sa dosahuje manipuláciou s volebnými obvodmi a cielenou moslimskou imigráciou, ktorá mení demografiu dovtedy väčšinovej kresťanskej oblasti. To má drastické následky pri lokálnych voľbách. Klasickým príkladom je Betlehem. V roku 1990 tu žilo 60% kresťanov. Keď PS prevzala dohľad nad Betlehemom v roku 1994, jej predseda Arafat rozšíril hranice mesta tak, že zahrnuli aj 30 000 moslimov žijúcich v neďalekých utečeneckých táboroch. Zároveň vyzval moslimov z Hebronu, aby sa presťahovali do Betlehemu. Keď bolo deväť kresťanských členov mestskej rady prinútených k rezignácii na protest proti islamizačnej politike, Arafat ustanovil moslima z Hebronu guvernérom nad betlehemským okresom. Celá politická štruktúra Betlehemu bola postupne dôkladne odkresťančená. Kresťania odchádzajú – v roku 2001 ich tu žilo len 20%. BOJKOTY A VYDIERANIEKresťania sú vystavení ekonomickému útlaku a moslimovia bojkotujú ich podniky. Prax vydierania kresťanských podnikateľov a živnostníkov je natoľko rozšírená, že jeden z nich povedal Weinerovi v interview: „Ani jeden kresťanský podnikateľ nie je výnimkou.“ Asi 90% kresťanských podnikov v Betleheme bolo násilne zatvorených. Tí čo zostali, platia militantom výpalné. Podnikajúci kresťania na palestínskych územiach sú tiež obťažovaní, bití a okrádaní políciou PS (Weiner cituje konkrétne príklady). Sú terčom jednoducho preto, že sú kresťania. Odmietnutie alebo neschopnosť platiť úplatky môže viesť k mučeniu alebo dokonca k smrti. Tieto krutosti sa páchajú so zaručenou beztrestnosťou. ŽIADNE VLASTNÍCKE PRÁVAProfesor Weiner vysvetľuje že v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami, palestínsky pozemkový zákon stanovuje trest smrti pre každého, kto predá pozemok Židom. Jeruzalemský muftí, šejk Ekrima Sabri, ktorého ustanovil Arafat, vyhlásil fatwu (smrteľnú kliatbu) nad každým, kto by predal zem hocijakému nemoslimovi. Tento zákon sa týka aj kresťanov, takže dokonca si nemôžu predávať pôdu medzi sebou. Navyše, dodáva Weiner, „…medzinárodne uznávané posvätné miesta na Západnom brehu sú ohrozené, vandalsky poškodzované a znesväcované samosprávou bez následkov.“ Beztrestnosť tých, ktorí útočia na kresťanov a ich majetky, len povzbudzuje ďalších moslimských zločincov k vlámaniu do kostolov a kláštorov a kradnutiu cenností.  NÁSILIE VOČI KRESŤANSKÝM ŽENÁMPodľa Weinerovho prieskumu bolo násilie voči kresťanským ženám na palestínskych územiach pomerne zriedkavé prv než PS získala moc. Kresťanské ženy svedčia o tom, že pred rokom 1993 bola bezpečnosť na takej úrovni, že sa mohli pokojne pohybovať na uliciach. Odkedy tu vládne PS, útoky na kresťanské ženy sú beztrestné. Weiner uvádza niekoľko dôvodov pre prudký nárast sexuálneho násilia proti kresťanským ženám: nárast islamistických postojov (ako nadradenosť moslimov a pohŕdanie neveriacimi); znevažovanie a degradovanie kresťanov na dhimmi (druhotriednych občanov) s obmedzenými právami a nerovnoprávnym postavením pred súdom; kombinované s nečinnosťou PS bez ohľadu na to, či je to nedostatkom moci alebo vôle. Moslimskí zločinci vedia, že môžu znásilňovať kresťanské ženy bez strachu z odplaty alebo právnych následkov. Weiner prináša správy o kresťanských dievčatách, ktorým odporúčajú obliekať sa ako moslimky, aby sa vyhli problémom. „Zneužívanie kresťanských žien na palestínskych územiach ďaleko presahuje slovné obťažovanie a zastrašovanie. Rozšírené prípady znásilňovania kresťanských žien moslimskými mužmi dokladajú donebavolajúce popieranie základných ľudských práv ako následok náboženskej identity.“ Jedna palestínska kresťanka (23-ročná) povedala prof. Weinerovi, že moslimovia často znásilňujú kresťansky s tým zámerom, aby sa stali nežiadúcimi pre kresťanských mužov. „Po tom sa už vôbec nemôže vydať,“ dodala. Podľa Weinera kresťanky bývajú nútené k manželstvu s moslimami. Uvádza príbeh bohatej kresťanskej rodiny, v ktorej sa otec musel uchýliť k násiliu, aby ochránil svoju dcéru. Do jeho domu prišla moslimská rodina, ich syn bol oblečený v svadobnom odeve, sprevádzal ich šejk a 15 moslimských mužov. Dožadovali sa, aby im vydal svoju dcéru. Po varovných výstreloch odišli, ale rodina musela ihneď opustiť palestínske územie. Iné dievčatá majú menej šťastia. Vyskytujú sa aj správy o úradníkoch PS, ktorí hrozia smrťou kresťanským rodinám, aby ich prinútili vydať ich dcéry za moslimov. PODNECOVANIEPrieskum prof. Weinera presvedčivo dokazuje, že negatívne postoje palestínskych moslimov voči ich kresťanským susedom sú podporované prevažne moslimským vedením PS. V mešitách sa nahlas káže posolstvo, vychádzajúce z koránu, že Židom a kresťanom neslobodno dôverovať a priateliť sa s nimi ani spolupracovať. To poskytuje moslimom náboženský motív pre ich neznášanlivosť. Weiner cituje Josepha Faraha, libanonsko-amerického kresťanského redaktora WorldNetDaily online, ktorý hovorí o kresťanoch pod PS: „Vyháňajú ich. Vraždia ich. Znásilňujú ich. Systematicky ich prenasledujú. Obťažujú ich. Zastrašujú ich.“ Weiner uvádza správy o tom, že palestínski kresťania pod vládou PS sú diskriminovaní „…v oblasti vzdelávania, zdravotníckeho zaopatrenia a inej úradnej pomoci.“ Evanjelický pastor povedal Weinerovi: „Keď príde potravinová pomoc zo Saudskej Arábie, kresťanom povedia, že na ňu nemajú nárok, lebo nie sú moslimovia.“ POLÍCIA PSPodľa prof. Weinera bezpečnostný personál PS často kombinuje neznalosť zákona s islamským sentimentom a tak sa stáva viac utláčateľom než ochrancom. Kresťania bývajú často zatknutí na základe vymyslených obvinení zo spolupráce s Izraelom. Odpadlíkov od Islamu čaká nemilosrdné zaobchádzanie vo väzniciach PS. Weiner píše: „Postoj polície ku kresťanom predstavuje tú najotrasnejšiu formu inštitucionalizovaného prenasledovania… Keď kresťania čelia obťažovaniu (a horším veciam) zo strany moslimských extrémistov, radšej taký incident nehlásia polícii… palestínski kresťania radšej mlčia, lebo považujú políciu PS za nepriateľskú silu.“ ZNEUŽÍVANIE KRESŤANSKÝCH OBJEKTOVČasté útoky islamských militantov na Izrael z kresťanských kostolov alebo domov boli dobre zdokumentované. Tým sa má vyprovokovať odvetná reakcia Izraela proti týmto objektom. POPIERANIEMonografia profesora Weinera obsahuje materiál, ktorý pomáha ľuďom pochopiť, prečo palestínski kresťania často skrývajú svoje utrpenie. Niektorí kresťanskí vodcovia popierajú utrpenie kresťanov, aby získali od PS výsady ako napr. prístup do masmédií, alebo povolenie k cestovaniu – takéto privilégiá sa udieľajú na výmenu za šírenie propagandy v prospech PS. Niektorí popierajú utrpenie kresťanov, lebo sú oslepení nacionalistickými ašpiráciami Palestíncov. Ale väčšina jednoducho koná (alebo lepšie povedané nekoná) zo strachu z násilnej odplaty, sú ochromení obavami z teroru. Weiner cituje jedného kresťanského klerika z Jeruzalema, ktorý prirovnal správanie kresťanských dhimmi k týraným ženám alebo deťom. Zraniteľná, týraná žena je v pasci, vie, že si nemôže dovoliť vyprovokovať hnev násilného partnera. Pre obeť je psychologicky ľahšie zobrať vinu na seba (alebo na utíšenie násilníka obviniť jeho „nepriateľa“) a vyhnúť sa konfrontácii. PALESTÍNSKI KRESŤANIA: „PEŠIACI NA ODSTREL“Weiner uvádza jeden otrasný prípad palestínskeho „odpadlíka“ a vytrvalého evanjelistu. Ahmad El-Achwal bol otec ôsmich detí, ktorý zápasil sedem rokov s prenasledovaním, ku ktorému patrilo kruté mučenie vo väzniciach PS (hrôzostrašné detaily sú uvedené vo Weinerovom texte), ako aj časté bitky a vyhrážky smrťou zo strany Hamasu. Ahmad El-Achwal bol zavraždený islamistickými militantmi na prahu svojho domu 21. januára 2004. Úradníci amerického ministerstva zahraničných vecí (US State Department), ktorí boli o jeho prípade plne informovaní, vytrvalo odmietali zasiahnuť v jeho prospech. Weiner považuje palestínskych kresťanov za pešiakov, ktorí sú obetovaní v záujme mierového procesu na Strednom východe. Píše: „Dôležitosť monitorovania správania PS počas násilnej intifády nemožno preceniť… Budúcnosť palestínskej kresťanskej komunity ako aj každej ďalšej náboženskej menšiny žijúcej na palestínskych územiach závisí od potenciálu pre náboženskú toleranciu…“ čo je podľa Weinerových obáv nepravdepodobné prinajmenšom v krátkodobom horizonte. ČO TERAZ S KRESŤANMI V HAMASTANE?Otázka: Aký život môžu čakať palestínski kresťania teraz, keď Hamas vyhral voľby a preberá vládu na palestínskych územiach? Odpoveď: Väčšina pôjde po starom a niečo ešte horšie. VÄČŠINA PO STAROM …Víťazstvo Hamasu vo voľbách nie je nevysvetliteľným prekvapením. Hamas nezradikalizuje palestínskych moslimov – palestínske vedenie už zradikalizovalo palestínsku spoločnosť do tej miery, že si slobodne zvolili teroristickú organizáciu za svoju novú vládu. Víťazstvo Hamasu je vyvrcholením desaťročia rastúcej nespokojnosti s ekonomickou situáciou, násilím a korupciou spolu s radikalizáciou palestínskej moslimskej spoločnosti. Inštitucionalizovaná diskriminácia, nerovnosť a prenasledovanie kresťanov už eskalovali desaťročia na palestínskych územiach. Odkedy sa toto územie dostalo po dohode v Oslo pod vládu PS, bezpečnostná situácia upadala a prejavy islamského fundamentalizmu a radikalizácie pribúdali. Tak sa stával život kresťanov na palestínskych územiach stále zložitejší. Ocitli sa v stave trvalého ohrozenia. Tí, čo si to mohli dovoliť, emigrovali. … NIEČO EŠTE HORŠIEGeorge Friedman v správe Stratfor Geopolitical Intelligence Report z 31. januára komentuje stratu podielu strany Fatah na moci vo voľbách do PS: „Hnacou silou víťazstva Hamasu nebola len vnútorná palestínska politika. Vlna islamistickej politiky zaplavuje moslimský a arabský svet a Palestínci proti nej samozrejme nie sú imúnni. Islamistické hnutie nie je len výzvou pre západ; je výzvou pre sekulárnych arabistov, ktorí boli dedičmi násirovskej tradície. Hnutie Fatah bolo v mnohých ohľadoch stelesnením sekulárneho arabizmu, najčistejšou formou násirizmu. Palestínci patrili k najsekulárnejším skupinám v celom arabskom svete. Preto porážka Fatahu predstavuje kritický okamih v históii arabského a moslimského sveta. Predstavuje nový vrchol, kam dosiahla vlna islamizmu.“ Friedman predpovedá, že Hamas sa bude zaoberať hlavne vnútornou, nie zahraničnou, politikou. Preto bude hovoriť a robiť také veci, ktoré povzbudia horlivosť jeho stúpencov a odradí oponentov. Budú vzhliadať k islamskému svetu a zároveň provokovať západ. Reakcia západu bude v prospech Hamasu, ktorý podľa Friedmanových slov „ťaží z konfliktu, z pocitu, že čelí nepriateľom Islamu. Keď tlačí Izrael a Ameriku do kúta a títo začínajú reagovať, sila a autorita Hamasu rastie.“ Už pred svojím volebným víťazstvom sa Hamas pripravoval na islamizáciu palestínskych území. V decembri 2005 Hassam El-Masalmeh, vodca kontingentu Hamasu v miestnom obvode Betlehemu, povedal novinám Wall Street Journal, že Hamas má v úmysle znova zaviesť „džizju“, zvláštnu daň predpísanú Koránom (súra 9:29), ktorá má byť vyrubená nemoslimom, ktorí odmietnu obrátiť sa k Islamu a tak musia platiť za svoje právo na život. Ďžizja je nástrojom systematického náboženského ponižovania, prenasledovania a vydierania. (Link 5) 3. februára 2006 vodca Hamasu Chálid Mišal predniesol ohnivú reč v mešite v Damašku, v ktorej dal zreteľne najavo, že Hamas nemá záujem o mier a nedopustí oslabovanie islamského zákona šaría. Vo svojom prejave Mišal varoval, že „Alahov zákon nemôže byť zmenený ani nahradený“ a pohrozil, že Hamas je pripravený „podrobiť všetkých Palestíncov pod jeho moc a zbrane“. (Link 6) Musíme si položiť otázku, čo to bude znamenať pre palestínskych kresťanov, ktorí nepodporujú islamský džihád. ČO TERAZ?Dlhoročná inštitucionalizovaná diskriminácia a prenasledovanie palestínskych kresťanov bolo prehliadané kresťanskými vodcami, ktorí sa buď obávali porušiť status quo alebo nechceli prísť o dobré vzťahy s PS, a západnými krajinami a organizáciami zaujímajúcimi sa o ľudské práva, ktorých záujmom bolo iba uchlácholiť PS a nahovoriť ich na mierové dohody. Nuž, teraz sa status quo (už aj doteraz neznesiteľný) zmenil a mierová dohoda nie je na stole. Už pred voľbami profesor Justus Reid Weiner vyzýval PS, aby zatlačili na Hamas a eliminovať jeho pôsobenie pri presadzovaní šaríe. Teraz je už pozde, lebo Hamas ovláda PS. Ale ako Friedman poznamenáva v správe Stratfor: „keďže mier sa vždy vyjednáva s nepriateľom, lepšie je čeliť svojmu úhlavnému nepriateľovi než nemožnému umiernencovi.“ Táto doba je tak dobrá ako každá iná začať sa prihovárať za prenasledovaných kresťanov na palestínskych územiach. Linky:
|
