|
Coca-Cola vie, čo chce povedaťKeď som sa raz kdesi stručne zmienil o týchto mojich úvahách, jedna osoba mi povedala: „Ale evanjelium predsa nie je nealkoholický nápoj!“ Uvedomujem si to. Ale to, čo máme naše posolstvo je omnoho dôležitejšie ako osviežujúci nápoj. Keď máme „to pravé“, nemali by sme sa uspokojiť s menším úsilím pri jeho šírení. Jeden by si myslel, že trh s nealkoholickými nápojmi má svoje obmedzenia, lebo sa týka iba pitia. Ale to nezabránilo Coca-Cole dlhé roky spájať svoj produkt s takými nenápojovými vecami ako láska a sexualita, zdravie, šport, Vianoce, sloboda, svetový mier a nekonečné množstvo ďalších tém. Treba uznať, že vedia, čo a ako chcú povedať. Logo Coca-Cola nájdete na všetkom možnom od otváračov na fľaše až po krabice s montážnym náradím. Vďaka tomu predávajú 773 miliónov nápojov denne (údaj z roku 1984, dnes je to vyše miliardy). Dosahujú to vďaka ich flexibilite pri adaptovaní svojho produktu a vďaka ich neustálej prítomnosti na trhu. Vyberte sa po ľubovoľnej ulici v meste a skúste neuvidieť niekde meno alebo logo Coca-Cola. Bude tam a nielen v potravinách a reštauráciách. Stretnete ho v salónoch krásy, čerpacích staniciach, nemocničných čakárňach, na slnečníkoch, všade, kde sa len obrátite! Coke stotožňuje svoj produkt so širokou škálou tém a životných situácií. Môžete si ju dať, kým sa vám vlečie čas vo väzení za nejaký hrozný zločin, alebo kým si užívate život a fandíte svojmu tímu na štadióne. Zatiaľ mnohí evanjelisti znejú ako akási obohraná platňa, keď ponúkajú vnútorný pokoj, manželské šťastie, zmysel života a podobné veci. S každou z nich sa mnohí stotožnia, ale nie všetci. Mnohí ľudia žijú úplne spokojne a vyzerajú, že nič im nechýba. Sme pripravení vziať to do úvahy alebo nie? Je to možné, že sú šťastní bez Ježiša? (Myslím tým, že podľa ich vnímania sa vo svojej nevedomosti považujú za šťastných. Isteže to nestačí, aby sa dostali do neba! Každý bez ohľadu na to, aký „šťastný“ sa cíti byť, potrebuje Ježiša.) Niektorí kresťania si myslia, že tí „takzvaní šťastní ľudia“ sa hlboko vo svojom vnútri musia cítiť mizerne. Musia sa tak cítiť, keď neveria, či nie? Človek si to naozaj môže myslieť, kým osobne nespozná nejakého spokojného šťastného hriešnika. Možno by sme sa mali zamyslieť nad spôsobmi, ako prezentujeme evanjelium, a pýtať sa, či neuprednostňujú ľudí s istými životnými skúsenosťami a iných neignorujú. Coca-Cola má svoje nákladiakyCoca-Cola sa dá zohnať na toľkých miestach nielen vďaka tomu, s akým posolstvom sa spája, ale aj vďaka prepracovanej organizácii. Len sa zamysli nad nápojovým automatom najbližšie k miestu tvojho bydliska. Fakt, že sa tam nachádza, svedčí o tom, že firma Coca-Cola sa naučila o tom, kde a ako predávať svoj nápoj, na základe nejakého prieskumu. Možno to bolo úplne jednoduché: nejaký ich zamestnanec išiel okolo a povedal si: „Hej, tu by mal stáť náš automat!“ Poslali tam agenta, ktorý to vybavil. Tiež to znamená, že niekto tam prichádza pravidelne a dopĺňa zásoby. Coca-Cola nielen dostala nápad predávať Colu blízko tvojho domu, ale aj vybudovala štruktúru, aby sa prúd Coly nezastavil. To ma tiež usviedča. Niekedy to vyzerá tak, že moje úsilie smeruje k tomu, aby sa zhromaždili ľudia okolo mňa, aby som im mohol pohodlne distribuovať svoje posolstvo. Ísť k nezasiahnutým ľuďom v skutočnosti znamená ísť za nimi tam, kde sa naozaj nachádzajú fyzicky, emocionálne aj duchovne. Predstavte si svet, kde by sa Coca-Cola predávala výlučne v ligotavých a hygienicky čistých predajniach Coca-Cola a nie v hocijakom kráme. Nedali by ste si Colu, kým vám v autoservise menia olej? Coke má 773 miliónov zákazníkov každý deň, pretože je na 773 miliónoch miest na svete každý deň. Zajtra skoro ráno vyštartujú pekné čisté nákladiaky s logom Coca-Cola, aby dodali ďalších 773 miliónov fliaš, plechoviek a škatúľ s ich karamelovou bublinkovou sladkou vodou. Aj evanjelium musí byť ľahšie prenosné. Ak sa dá zdieľať iba na evanjelizačných zhromaždeniach alebo biblických skupinkách, čo z toho vyplýva pre toho chlapíka z novinového stánku, čo predáva bulvárne noviny a hriešne obrázkové časopisy? Kedy bude on počuť? Prial by som si, aby si na takých miestach mohli ľudia kúpiť knižku s evanjelium. Na mieste, kde možno dostať „Playboy“ alebo „Základy kresťanstva“. Ak ľudia musia byť sklamaní, stratení a zúfalí, aby som mohol zaujať ich duchovnú pozornosť, je to preto, že to je jediný možný spôsob, ako ich môže pritiahnuť Pán Ježiš, alebo je to skutočne môj nedostatok predstavivosti a neschopnosť v komunikácii? Nie všetci stratení ľudia žijú v závislosti a sebazničujúcim spôsobom. (A keď sme pritom, nie všetci veriaci žijú v úplnej slobode od zlých závislostí.) Úspešné doručenie posolstva znamená nielen to, že ja ako misionár budem bližšie k ľuďom. Je tiež potrebné, aby zdroje, ktoré mám k dispozícii, boli dostupné tam vonku medzi ľuďmi. Znamená to, že kresťania budú vycvičení k väčšej pohyblivosti a svedectvu a nielen k opakovaniu tých istých „štyroch duchovných zákonov“ alebo podobných schém. Znamená to skutočne komunikovať s ľuďmi tam, kde sa nachádzajú. Coca-Cola je „Always“Ak by som ako evanjelista rozmýšľal viac ako Coca-Cola, kládol by som si otázku: „Koľkokrát sa stalo, že som bol celkom spokojný so svojou evanjelizačnou prednáškou, ale celkom som zanedbal následnú prácu s oslovenými?“ Produkt musí prúdiť neprestajne, ak máme dosiahnuť náš cieľ. Chuť ľudí na Colu v španielskom Alto-Aragon, kde som býval, bola kultivovaná postupne a vopred premysleným postupom. Nie je tak dávno doba, keď by chuť „sladkej hnedej vody“ vyvolala odpor tunajších horalov. Ich vkus bol postupne zmenený, keď im bol predstavený nový produkt. Vytvoril sa nový trh. Teraz obyvatelia Alto-Aragon idú po Cole ako šialení. Ja musím pracovať s tou istou etikou a dômyselnosťou ak chcem, aby viacerí ľudia porozumeli posolstvo evanjelia a aby sa uchytila vízia ľudového hnutia. Teraz to vyzerá tak, ako by som čakal, že moja „Coke“ sa bude množiť z vlastnej iniciatívy… Čo chcem urobiť v záujme toho, aby som bol „viditeľnejší“? Ako plánujem, čo ďalej? Ak som rozdával letáky na ulici alebo námestí, čo bude môj ďalší krok? Alebo som sa len chcel zbaviť hromady papiera? Môžete sa staviť, že Coca-Cola nedá firemnú tabuľu so svojím logom na „Gril u Joea“ bez konkrétnych plánov, ako bude Joe predávať Colu. Ale mne nestačí ani to, aby som teraz nadväzoval na evanjelizačnú akciu spred troch týždňov alebo mesiacov. Musím byť viditeľný stále „always“ ako Coca-Cola. Coke sa zameriava na trhNiekto by povedal: „Tak si zoberme tých, čo majú záujem, a potom pôjdeme na ďalšie miesto.“ To by bolo v poriadku, ja súhlasím s tým, že treba vytriediť ľudí, ktorí prejavujú záujem. Ale nestáva sa nám občas, že nejakú oblasť „spálime“ svojím necitlivým prístupom a vieme, že nejakú chvíľu sa tam nebudeme môcť vrátiť? Čo tým myslím? Predstavte si, že by Coca-Cola prišla do Španielska s takou stratégiou, že by hovorila: „Cola je lepšia ako víno, pite radšej Colu!“ Ak by sa dosť snažili, mohli by získať niektorých, čo nemajú radi víno a urobiť z nich svojich verných zákazníkov. Ale zároveň by odradili všetkých ostatných ľudí, ktorým víno chutí od začiatku. Vypálili by svoj potenciálny trh zlou stratégiou. A potom by nebola Coke k dispozícii v každom bare na rohu, kde si niektorí z bývalých alebo súčasných konzumentov vína dajú Colu ako niektorí z tých 773 miliónov zákazníkov za deň. Aj keď zvestujeme pravdu, musíme si dávať pozor, ako to robíme. Istý mládežnícky kazateľ sa naučil trocha príliš neskoro, že stáť na kaviarenskom stolíku v menze a kázať ako Pavol na Areopágu sa dá len raz. Vypálený trh! Ale svoj „potenciálny trh“ môžeme spáliť aj tým, že predstavujeme evanjelium zakaždým tým istým spôsobom. Naučili sme sa to naspamäť: „Boh ťa miluje, si hriešny a hriech ťa oddeľuje od Boha, Ježiš zaplatil za tvoje hriechy, musíš robiť pokánie atď.“ OK, to všetko je pravda, ale keď sústredíme svoj prístup na tento jeden spôsob hlásania evanjelia, môžeme odradiť veľké množstvo ľudí, ktorí by možno lepšie reagovali na inú prezentáciu dobrej zvesti. „Hej, nebudem predsa ponúkať zriedené evanjelium! Hriech je hriech!“ môže namietať niekto. Aj ja som kedysi tak rozmýšľal, kým som nemal skúsenosť z práce s Číňanmi. Väčšina z nich reaguje veľmi slabo na myšlienku, že sú hriešnici, ale dobre reagujú v kontexte skupiny, ktorá im pomôže rozhodnúť sa pre Krista. Sú menej veriacimi zato, že prišli ku Kristovi v kontexte skupiny a neskôr si uvedomili svoju hriešnosť iným spôsobom? Nemyslím. Je to len vec nášho zvyku predstavovať evanjelium jedným konkrétnym spôsobom. Ale je to ten správny spôsob v každej situácii? OK, možnože pijem príliš veľa Coca-Coly! Ale vážne si myslím, že od týchto ľudí sa môžeme niečo naučiť. Naším poslaním je niečo dôležitejšie než marketing osviežujúcich nápojov. To pravé je skutočne omnoho osviežujúcejšie a patrilo by sa vyrovnať sa úsilím aspoň týmto ľuďom. Rád by som vedel, ako iní z vás využili dobré nápady z marketingu vo svojej práci. 97% ľudí na svete počulo o Coca-Cole
|
