Ján Hudec:

NAŠE KORENE (2) HISTÓRIA, VÝVOJOVÉ TENDENCIE A PERSPEKTÍVY BRATSKÉHO HNUTIA A KRESŤANSKÝCH ZBOROV NA SLOVENSKU Úvaha na biblicko-historické vzdelávanie KZ v Nitre 19. 3. 2005

A. Stručný náčrt histórie a súčasného stavu zborov

1. Vznik zborov

Kresťanské zbory na Slovensku vznikli ako „bratské zbory“ z dvoch prameňov – zahraničného a domáceho. Prvým prameňom bolo bratské hnutie, ktoré vzniklo na britských ostrovoch na sklonku prvej tretiny XIX. storočia a rozšírilo sa v mnohých krajinách. Druhým prameňom bola práca domácich evanjelistov v našej krajine. Prívlastok „bratské“ dostalo hnutie preto, že nemalo ordinovaných „duchovných“, ale službu v zhromaždeniach jeho zborov vykonávali všetci ich obdarovaní a ochotní mužskí príslušníci – bratia.

2. Priekopníci hnutia a ich pokračovatelia

Predstaviteľom zahraničného prameňa bratského hnutia bol Frederick Butcher (1869 -1955), ktorý spolu s manželkou Mary Kate prišiel v roku 1900 z anglického Hastingsu do Bratislavy. Začali tu zvestovať evanjelium najprv tým, čo rozumeli po nemecky. Postupne sa učili po slovensky, takže mohli vyučovať deti a svedčiť i dospelým o spasení v Pánovi Ježišovi. V priebehu piatich rokov vznikla najmä svedectvom a službou F. Butchera malá skupina bratských veriacich, z ktorej sa vyvinul bratský zbor v Bratislave. Neskôr vznikli zbory aj v jej okolí: v Račišdorfe (terajšej Rači), Modre a Pezinku (1905-15).

Predstaviteľom domáceho prameňa hnutia bol Michal Sadloň (1878-1944), ktorý sa Božím riadením stal kolportérom budapeštianskej pobočky Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti. V tejto službe chodil po Slovensku: od mesta k mestu, od dediny k dedine a od domu k domu. Ponúkal ľuďom Biblie a Nové zákony a pritom svedčil o Božej láske zjavenej v Kristu. Na jeho svedectvo uverili ľudia na viacerých miestach, kde sa potom vytvorili skupiny veriacich (v Nitre už po roku 1903). Z nich postupne vznikali bratské zbory: v Turčianskom Svätom Martine (1907), Batizovciach (1909), Banskej Bystrici, Zvolene a Môťovej (1912-18).

K týmto dvom priekopníkom sa postupne pripojili ďalší šíritelia hnutia: Štefan Kevický (1875-1967), Jozef Kráľ (1884-1977), Juraj Bučko (1876-1950) a iní. Neskôr ich okruh rozšírili Ján Dávid (1893-1984), Karol Pavlovič (1898-1955), Ján Siracký (1895-1973) a ďalší.

3. Prvá svetová vojna a Československá republika

Cez prvú svetovú vojnu (1914-18) bolo šírenie bratských zborov takmer zastavené, čím bol ich vnútorný vývoj veľmi spomalený. Brat Sadloň i počas vojny napriek prísnym zákazom občas navštevoval skupiny veriacich, ale sústavné návštevy zborov neboli možné. Verejné zvestovanie evanjelia mimo kostolov a modlitební bolo zakázané.

Obdobie prvej Československej republiky (1918-38) sa stalo zlatým vekom bratského hnutia na Slovensku, keď vznikli mnohé ďalšie zbory, a jestvujúce rástli a upevňovali sa. Vznikli zbory v Malackách, v Žemberovciach (1919) a Kmeťovciach (1928), v Turčianskych Tepliciach (1924), Turčeku a Kremnici, v Handlovej a Seredi (1927), v Nitre (1936), Dolnom Ohaji a Nových Sadoch, Nimnici (1937) a v okolí Púchova, v Novom Meste nad Váhom a jeho okolí, v Nolčove a Krpeľanoch (1933 a 1938), v Čankove (1938) aj na ďalších miestach. Bratské zbory v tomto období početne i duchovne rástli a rozvíjali sa.

4. Slovenský štát a povojnové obdobie

Za Slovenského štátu (1939-45) jeho vláda zakázala bratským zborom verejné zhromažďovanie, čo znamenalo prerušenie ich sľubného rozvoja. Aj v tomto období však vznikol zbor v Lehote pod Vtáčnikom (1943). Zbory v Bratislave a Batizovciach sa dali pod záštitu Bratskej jednoty baptistov a zhromažďovali sa v jej rámci. Iné sa zhromažďovali tajne, buď ako celky alebo po rodinách.

Povojnové obdobie (1945-50). Po skončení vojny sa obnovila slobodná činnosť bratských zborov. Zbory v Bratislave a Batizovciach sa uvoľnili zo zväzku BJB a všetky zbory začali svoju novú, slobodnú verejnú činnosť. Znova sa budovali a rozvíjali. Vznikol nový zbor na Hornom Ponitrí, v Zemianskych Kostoľanoch (1945). Bratské zbory na Slovensku sa v tomto čase i písomne predstavili verejnosti v brožúrke brata Josefa Kurza Kresťanské zbory bratské. V nej podával obraz ich života a služby a z ich skúsenosti za Slovenského štátu prihováral sa za ich inštitucionalizáciu.

5. Obdobie socializmu a komunistickej vlády

Obdobie skutočnej slobody po vojne trvalo veľmi krátko a už v ňom sa začali ukazovať príznaky blížiacej sa neslobody. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa ukázali jasné prejavy cesty k nej. V roku 1949 bol vydaný cirkevný zákon, ktorý ustanovoval štátny dozor nad cirkvami. Vyžadoval cirkvi s menom a hierarchickou organizáciou a ustanovil, že duchovenskú službu v nich môžu vykonávať iba tí, čo dostanú k nej štátny súhlas. Keďže to všetko bolo v rozpore s ich dovtedajším biblickým poznaním a duchovnou praxou, nedokázali sa bratské zbory do zákonom ustanoveného termínu vyjadriť, že sa mu podriaďujú. Preto v roku 1951 komunistická vláda zakázala ich verejné zhromažďovanie. Keď sa napriek tomu naďalej zhromažďovali v malých skupinách po domoch, mocensky proti nim zasiahla. V zinscenovaných procesoch bolo v roku 1955 odsúdených desať vedúcich bratov zo zborov v Bratislave, Nitre a Batizovciach do väzenia (na 3-12 rokov). Pán Boh však predivne zasiahol v prospech ťažko skúšaných zborov. Uväznení bratia a veriaci v zboroch zažili zázrak Božieho vyslobodenia. Predivným Božím zásahom bolo osem z uväznených bratov po roku prepustených (jeden zomrel vo väzení a jeden si musel ešte odpykávať trest z ďalšieho inscenovaného politicky motivovaného procesu). Socialistická vrchnosť bola ochotná urobiť pre tieto zbory výnimky z ustanovení cirkevného zákona, ktoré ich zástupcovia žiadali. V nich bola síce obídená jeho litera, ale bol zachovaný jeho duch. Od roku 1956 sa bratské zbory stali štátom uznanou náboženskou spoločnosťou pod názvom Kresťanské zbory. Ako také žili po 40 rokov v obmedzených podmienkach socialistického štátu. V nich rozvíjali hlavne svoj vnútorný život a vzájomné spoločenstvo. Toto spoločenstvo bolo v celom tomto období veľmi silné, aj spolupráca zborov s evanjelikálnymi spoločenstvami bola veľmi dobrá.

6. Súčasný stav Kresťanských zborov

V nových pomeroch úplnej náboženskej slobody (od roku 1990) využívajú i hľadajú Kresťanské zbory nové možnosti pôsobenia v demokratickej spoločnosti. Chcú v nej rozvíjať svoju činnosť v evanjelizácii aj v sociálnej práci. O tom svedčí ich účasť v Gedeonskom hnutí a Emmaus centre pri rozširovaní Biblií a biblických korešpondenčných kurzov, ako aj pôsobenie medzi väzňami v rámci medzinárodného väzenského spoločenstva, i vybudovanie a udržiavanie nimi vybudovaného domova dôchodcov vo Zvolene.

V súčasnej dobe je na Slovensku 22 kresťanských zborov a 11 ich miestnych zhromaždení, ktoré sú odkázané na duchovnú službu a pomoc zborov (ich rozmiestnenie je zakreslené v mape). Počet ich príslušníkov nie je známy, lebo nemajú členstvo a nevedú evidenciu svojich príslušníkov. Údaj o ich počte v sčítaní ľudu z roku 2001 je vysoko nadsadený a nezodpovedá skutočnosti. Najširším spoločným orgánom je zhromaždenie starších zborov, výkonnými orgánmi sú medzizborová rada, stredisko spoločnej činnosti zborov a dvaja štatutárni zástupcovia zborov. Zbory sú samostatné a pritom navzájom úzko spojené. Uvedené spoločné orgány zborov nemajú nad nimi autoritu moci. Ich uznesenia sú pre zbory len odporúčaniami.

KZ na Slovensku udržujú a rozvíjajú duchovné spojenie a kresťanské bratské vzťahy s bratskými zbormi v rôznych krajinách sveta. Uskutočňujú ho prostredníctvom návštev bratov, ktorí vyučujú z Božieho Slova, i ďalších veriacich, účasťou na medzinárodných konferenciách a poradách, odoberaním zahraničných bratských časopisov a korešpondenciou. Osobitne blízke vzťahy udržujú s Křesťanskými sbormi v Českej republike. S nimi ich spája spoločná história počas 75 rokov, spoločný časopis, ročenka, vydavateľstvo i podujatia, na ktorých sa zúčastňujú ich veriaci spoločne aj v súčasnej dobe.

Ako každé kresťanské hnutie majú i Kresťanské zbory na Slovensku svoje problémy. Prvým veľkým problémom hnutia je zmenšovanie sa i zánik mnohých zborov na dedinách následkom úmrtí starších ľudí a nepribúdania mladších, i sťahovania sa ich príslušníkov do miest. Druhým problémom je otázka vyššieho a hlbšieho biblického vzdelávania bratov, ktorí v zhromaždeniach slúžia Božím slovom. Tretím veľmi vážnym problémom je otázka takzvaných „uvoľnených bratov“ (z občianskeho zamestnania), ktorí by sa plne venovali duchovnej službe a práci. V období prvej Československej republiky takíto bratia boli a znamenali veľký prínos pre jednotlivé zbory aj celé hnutie. Od roku 1956 až donedávna nebola na Slovensku služba takýchto bratov zavedená, najskôr z obavy, aby zbory kvôli nim neboli nútené prijať kazateľský systém, ale aj z iných dôvodov. Táto otázka je v bratskom hnutí stále naliehavou a vyžaduje vhodné riešenie. Príklady preň sú v bratských zboroch v zahraničí.

V celej svojej histórii bratské zbory u nás boli duchovne i hmotne nezávislé na štáte – neprijímali od neho finančnú podporu. Všetku svoju činnosť zabezpečovali z dobrovoľných príspevkov veriacich u nás, alebo i darov zo zahraničia. V posledných troch desaťročiach vyvinuli Kresťanské zbory na Slovensku aktivitu aj v nadobudnutí vlastných zborových domov kúpou a výstavbou. Boli zakúpené domy v Lučenci, Bratislave-Rači, Prievidzi, Martine, Žiline a Leviciach. Postavená bola zborová miestnosť v Seredi, upravená prenajatá miestnosť v Nitre a vytvorené zborové priestory vo Zvolene. V rokoch 1986-87 bol vybudovaný zborový dom v Batizovciach a v rokoch 1989-94 v Nitre a v rokoch 1998-2001 v Bratislave. V súčasnej dobe je pred dokončením zborový dom v Púchove.

7. Biblické vzdelávanie a literatúra

Biblické vzdelávanie. Základným spôsobom biblického vzdelávania veriacich v KZ sú biblické zhromaždenia. V nich sa buď na pokračovanie preberajú Sväté písma, zhrnuté v Biblii, alebo sa voľne preberajú zvolené biblické témy. Obdarovaní bratia vysvetľujú v nich veriacim podstatné časti biblickej zvesti a jednotlivé biblické pravdy aj s tým, ako ich prakticky uplatňovať v kresťanskom živote.

Na rozdiel od bratského hnutia v niektorých iných krajinách, u nás bratské zbory nikdy nemali svoju biblickú školu (ako napr. v SRN, UK, USA, v súčasnej dobe i v Poľsku, Srbsku a inde). Tento nedostatok sa usilovali v minulosti nahradiť tým, že sa preberali vybrané biblické témy na bratských poradách, mesačných zhromaždeniach a národných i celoštátnych konferenciách zborov. Osobitnú pozornosť venujú zbory kresťanskej výchove a vzdelávaniu detí a mládeže. Základ tejto výchovy je v rodinách veriacich. Vo väčších zboroch deti obvykle od troch rokov sú vyučované v „detskej besiedke“, neskôr vo vzdelávacích zhromaždeniach dorastu a mládeže.

Novým nástrojom biblického vzdelávania nielen bratských, ale aj iných veriacich sú od roku 1993 emauské biblické korešpondenčné kurzy organizované Emmaus centrom v Slovenskej republike so sídlom v Nitre. Do tohto času bolo vydaných a je rozširovaných 10 rôznych emauských kurzov.

V roku 2003 bolo založené Kresťanské centrum Berea so sídlom v Bratislave. Jeho poslaním je sústavné biblické vzdelávanie a podpora evanjelizácie i misie. Má slúžiť dospelým, mládeži aj deťom v KZ, ale podľa záujmu i širšiemu okruhu kresťanov.

Literatúra. Ďalším prostriedkom biblického vzdelávania je kresťanská bratská literatúra, ktorá však má i ďalšie úlohy v oblasti zvestovania evanjelia, pastierskej služby, duchovného spojenia veriacich a zborov, duchovnej kultúry a umenia, informácií a iných.

V minulosti mal v nej rozhodujúce miesto a úlohu bratský časopis. V rokoch 1912-38 to bol český časopis Ze slov pravdy a lásky s celoštátnou pôsobnosťou, vydávaný v Čechách bratom Křesinom. Na Slovensku vydával brat Ján Siracký v rokoch 1946-49 slovenský časopis Kresťan. Obsahoval mnohé z angličtiny preložené články od vynikajúcich vykladačov Biblie i články domácich bratov. V roku 1949 bolo vydávanie časopisu úradmi zastavené. Od roku 1969 vydávali Kresťanské zbory celoštátne časopis Živá slova (od roku 1993 ako Živé slovo) s českými aj slovenskými článkami. V roku 2004 začal vychádzať obnovený časopis Kresťan, ako pokračovateľ rovnomenného starého časopisu (po 55 rokoch).

Knihy. V roku 1946 napísal a vydal brat Josef Kurz z Prahy slovenskú informačnú brožúru Kresťanské zbory bratské, v ktorej vysvetlil bratské biblické poznanie a zborový poriadok. Od roku 1990 využívajú Kresťanské zbory v ČR i SR nakladateľstvo A-Alef, v ktorom vydávajú české i slovenské kresťanské knihy od zahraničných i domácich autorov. Brožúry emauských kurzov sa od roku 2002 vydávajú už v SR.

Spevníky. V začiatkoch používali bratské zbory na Slovensku Piesne sionské, vydané sestrami Royovými. Už v roku 1927 však brat Sadloň v spolupráci s bratmi Sirackým a Andrášikom vydal notový spevník Piesne duchovné, ktorý sa stal na 42 rokov spevníkom bratských zborov na Slovensku. V rokoch 1970-87 používali zbory Kresťanský spevník, spoločný s Cirkvou bratskou. V roku 1987 však vydali druhý vlastný spevník, Duchovné piesne, nadväzujúci na prehodnotenú tradíciu Piesní duchovných a obohatený novými vlastnými piesňami, aj piesňami preloženými a prevzatými z iných spevníkov. Ten používajú ako zborový spevník doteraz.

V novom období so širokými možnosťami publikačnej činnosti chcú ju KZ na Slovensku čo najviac rozvíjať – v spolupráci s Křesťanskými sbormi v ČR i samostatne.
 

B. Osobitnosti bratského hnutia na Slovensku

Bratské hnutie na Slovensku malo oproti hnutiu na britských ostrovoch viaceré osobitnosti a zvláštne črty.

1. V čase jeho vzniku nebolo u nás výrazné duchovné prebudenie a samotné hnutie sa ním nestalo ani ho nevyvolalo. Nezasiahlo slovenský národ ako celok, ale iba jeho nepatrnú časť.

2. Hnutie sa šírilo v úplnej väčšine medzi prostými ľuďmi, najmä roľníkmi na vidieku a robotníkmi v mestách. Samotní jeho priekopníci pochádzali z nich. Veľmi málo zasiahlo stredné vrstvy a nezasiahlo vôbec vyššie vrstvy spoločnosti.

3. Vzhľadom na náboženské a politické pomery v rakúsko-uhorskej monarchii šírilo sa na začiatku veľmi pomaly – za veľkého odporu zo strany rímskej cirkvi i s ňou spojených cisárskych úradov, ale aj iných cirkví. Počas prvej svetovej vojny bolo jeho šírenie takmer zastavené.

4. Nezapôsobilo účinne na duchovenstvo protestantských cirkví, nezískalo nikoho z neho do svojich radov. Sociálne zloženie zborov sa odzrkadlilo v okruhu ľudí, na ktorých ich príslušníci zapôsobili. Ich služba vo vrúcnej prvej láske k Pánovi bola veľmi horlivá a získavala ľudí z prostredia, v ktorom žili a pracovali. Boli však bratia, zväčša plnočasoví pracovníci zborov, s biblickým vzdelaním či samovzdelaním, ako František Jan Křesina, Jósef Mrózek, Josef Kurz, Dr. Jan Zeman, Richard Meitner, Dr. Karel Kořínek, Michal Sadloň a Ján Siracký, ktorí v rámci svojej činnosti zapôsobili aj na širší okruh ľudí, veriacich i neveriacich.

5. Doba prvej ČSR bola „zlatým vekom“ šírenia, duchovného rastu a celkového rozkvetu bratských zborov v našich krajinách. V ňom vznikla a upevnila sa, rástla i zosilnela väčšina zborov. Pre dosiahnutie väčšieho rozmachu zborov bolo však toto obdobie krátke.

6. Obdobie druhej svetovej vojny (1939-45) znamenalo zahnanie úplnej väčšiny slovenských zborov do ilegality. Niektoré priviedlo k strate vlastnej totožnosti pod strechou Bratskej jednoty baptistov. Celkovo prinieslo úpadok zborov.

7. Obdobie po vojne (1945-50) stalo sa časom nového rastu v podmienkach slobody v celej obnovenej spoločnej republike. Tento čas bol však veľmi krátky. Posledné dva z piatich rokov už boli predzvesťou prichádzajúcej neslobody. V nich už zbory nemohli slobodne rozvíjať svoju činnosť.

8. Roky 1951-55 boli obdobím ilegality a zakázaného zhromažďovania po domoch v celej socialistickej republike (na Slovensku po piatich rokoch už druhý raz). Koncom roku 1954 a začiatkom roku 1955 došlo k zaisteniu, odsúdeniu a uväzneniu bratov na Slovensku: štyroch z Bratislavy (8 - 12 rokov straty slobody), štyroch z Nitry (2,5 - 3,5 roka) a dvoch z Popradu. V českých krajinách to boli bratia z Brna a Prahy. Bol to veľký zázrak Božieho vyslobodenia, keď boli po roku prepustení z väzenia a mohli sa navrátiť k svojim rodinám. Pre nich, ich rodiny, aj ostatných veriacich to bola veľká skúška viery i lásky a nádeje v očakávaní na Pána.

9. Vo februári 1956 bola na celom území ČSR povolená činnosť bratských zborov, ktoré sa ako „Kresťanské zbory“ stali štátom uznanou náboženskou spoločnosťou. Činnosť najmä väčších zborov sa však obnovovala iba postupne a pomaly. Stratili svoje zhromažďovacie miestnosti a museli si hľadať podnájom u iných kresťanských cirkví. Čo však bolo horšie, stratili aj časť svojich príslušníkov, ktorí si našli domov inde a nemali záujem vrátiť sa do zaznaných malých a chudobných zborov.

10. Nasledujúcich 34 rokov života KZ v socialistickom štáte bolo obdobím ich pôsobenia v podmienkach obmedzenej vonkajšej slobody. Ich vnútorná sloboda bola pomerne veľká. V tomto období sa vykonalo veľa dobrého pre súčasný aj budúci rast zborov, hoci ich prírastok bol zväčša len z rodín veriacich. Došlo k upevneniu spojenia a zintenzívneniu spoločenstva zborov v predtým nepoznanom rozsahu. Na druhej strane ich vonkajšia evanjelizačná činnosť bola veľmi obmedzená.

11. Po „nežnej revolúcii“ v novembri 1989 otvorili sa i pre KZ nové možnosti pôsobenia v podmienkach náboženskej slobody. V nich si zbory hľadajú svoje miesto a službu v Cirkvi a spoločnosti. Z dedičstva socialistickej minulosti je ich najväčším problémom vonkajšie misijné pôsobenie – prekonanie „syndrómu geta“ a hľadanie ciest a spôsobov účinného oslovenia ľudí evanjeliom Pána Ježiša Krista.

12. Za uplynulých 40 rokov došlo k základnej zmene v sociálnom zložení bratského hnutia a jeho zborov. Mnohé zbory na dedinách zanikli a zanikajú najmä sťahovaním sa veriacich do miest. Na druhej strane sa veľmi zvýšila sociálna úroveň a tým sa rozšírilo spoločenské uplatnenie i okruh pôsobenia veriacich v rôznych spoločenských skupinách.
 

C. Vývojové tendencie Kresťanských zborov na Slovensku

Tieto tendencie sú sčasti zhodné s vývojovými tendenciami bratského hnutia na britských ostrovoch a v ďalších krajinách, sčasti osobitné.

1. V našich zboroch bola vždy snaha o nasledovanie príkladu prvých zborov Cirkvi v učení aj živote – tak ako mu bratia rozumeli na základe svojho poznania Písem.

2. Oproti tomu otvorenosť voči iným znovuzrodeným kresťanom bola zväčša malá. Najmä v začiatkoch bratia žiarlivo strážili každú 'bratskú dušu' pred vplyvmi iných spoločenstiev. Vtedy to bolo pochopiteľné – nie však po desiatkach rokov, keď boli zbory už upevnené. Z tohto hľadiska možno až do súčasnosti spoločenstvo týchto zborov charakterizovať ako viac-menej uzavreté – napriek tomu, že navonok patrili a hlásili sa k vetve „otvorených bratov“. Úsilie o jednotu Cirkvi – aké bolo u otvorených bratov v Anglicku – tu zväčša chýbalo. Ak sa prejavilo, tak len ako výnimka u jednotlivcov. Aj keď bratia rozhodne odmietali byť uzavretou denomináciou, svojím zmýšľaním a cítením vnútorne ňou často boli. Niektorí veriaci z denominácií mohli nám byť príkladom otvorenosti a ústretovosti svojimi vzťahmi voči nám aj iným kresťanom.

3. Pánova pamiatka bola vždy a zostáva i dnes vrcholom kresťanského spoločenstva. Jej kristocentrizmus sa stále zdôrazňoval a bratia boli od mladosti vychovávaní k zameraniu sa na Pána Ježiša Krista v službe aj modlitbách i k nevynechávaniu účasti na nej. Jej teológia bola veľmi jednoduchá, prvokresťanská. Exegetické spory o ňu nevznikli.

4. Služba bratov slovom v zhromaždeniach sa uplatňovala v širokom rozsahu. Niekde boli aj snahy urobiť zo všetkých bratov učiteľov, čo nebolo podľa Písma, a veľmi tým trpela kvalita služby slovom. Biblické bolo však úsilie o to, aby sa čo najviac bratov zapájalo do modlitieb. Na druhej strane sa pastiersky dostatočne nesledovalo, či má každý brat i sestra v zbore svoju službu. V rastúcich väčších zboroch sa pastierska služba starších postupne stávala nedostatočnosťou. S rastúcim zapájaním sa veriacich do hospodárskeho života v zamestnaní oslabovala sa stále viac i vzájomná pastierska služba jedných voči druhým. Až dosiaľ nebola vo väčšine zborov uspokojivo vyriešená otázka zborového života a služby sestier, z ktorých mnohé sa nachádzali iba na okraji života zborov.

5. Vo svojich začiatkoch mali zbory silne misijný charakter. Bratia i sestry, vyslobodení zväčša až v dospelom veku z hriešneho života vo svete, v zápale prvej lásky horlivo zvestovali evanjelium svojim blížnym. Neskôr však i u nich a tým viac u nasledujúceho pokolenia evanjelizačné úsilie oslablo. Príčin bolo viac: popri neprežití takej prevratnej zmeny života ako u prvého pokolenia to boli najmä presťahovanie sa do miest, väčšia angažovanosť v pozemskom povolaní, ilegálnosť zborov a napokon všeobecné obmedzenie tejto činnosti v socialistickom štáte. Hmotná podpora vnútornej misie, konanej plnočasovými služobníkmi, tu v období rozkvetu zborov (1919-39) bola. Podpora vonkajšej misie ani vedomie jej potreby v pomerne malých a chudobných zboroch v minulosti neboli, ani duchovné modlitebné spojenie s ňou. To sa začína meniť k dobrému až v súčasnosti.
 

D. Vývojové perspektívy Kresťanských zborov na Slovensku

V závere mojej štúdie aspoň niekoľko myšlienok k jej pôvodnému podtitulu: „Na čo sa tešiť a čoho sa báť?“ – radšej v opačnom poradí a iba z môjho osobného pohľadu. V nich sú vyjadrené moje obavy o kresťanské zbory, ale i nádeje pre ne do budúcnosti.

a) Bojím sa viacerých nepriateľov či nebezpečí, ktoré hrozia kresťanským zborom:

1. Prvým z nich je možné ochladnutie lásky k Pánovi a tým aj dôvery a očakávania na Neho, ale zároveň i lásky a dôvery k spoluvykúpeným.

2. Druhým je oklamanie bludným učením, vyrastajúce zo snahy nahradiť chýbajúci Boží život ľudským spôsobom: či už túžbou po extrémnych prejavoch alebo ľudskou organizáciou kresťanských činností.

3. Tretím je exkluzivizmus – vedomie vlastnej výlučnosti a nadradenosti nad veriacimi z iných spoločenstiev, z ktorého vyrastá uzavretosť voči nim a neschopnosť prejavovať vnútornú, duchovnú jednotu s nimi a manifestovať tak pred svetom pravú jednotu Cirkvi Pána Ježiša Krista. Táto jednota je v rozmanitosti, nie uniformite – v celej Cirkvi i v kresťanských zboroch.

4. Štvrtým je nebiblický konzervativizmus či tradicionalizmus – nebezpečie, že budeme hájiť ľudské podania a ustanovenia tak, ako by to boli pravdy a príkazy Božieho Slova.

5. Piate nebezpečie je opačné – nebiblický liberalizmus v zoslabení úsilia o uplatnenie večných Božích právd s odôvodnením, že dnes je iná doba ako za čias apoštolov a prvotnej Cirkvi.

6. Šiestym nebezpečím je prispôsobenie sa svetu v jeho konzumnom spôsobe života pri zachovaní povrchného zvykového kresťanstva.

Poradie nebezpečnosti týchto činiteľov môže byť u rôznych zborov i jednotlivcov rôzne – podľa ich vnútorných slabostí a vonkajších okolností.

b) Za čo som vďačný, z čoho a na čo sa teším v kresťanských zboroch?

1. Som vďačný Pánu Bohu za zachovanie a uskutočňovanie vzácnych Božích právd o Cirkvi a kresťanoch v spoločenstve zborov.

2. Radujem sa, že bratské hnutie si zachovalo svoj osobitný charakter, a že napriek svojim slabostiam usiluje sa niesť svoje osobitné svedectvo i plniť osobitnú úlohu, ktorú mu Pán Cirkvi uprostred nej dal.

3. Mám radosť z mnohých vzácnych mladších bratov a sestier, ktorí sa vrúcne vinú k Pánovi, túžia žiť v úzkom spojení s Ním, odzrkadľovať vo svojom živote Jeho charakter a slúžiť Mu z lásky, oddane a verne za každých okolností.

4. Som rád, že zloženie bratských zborov u nás sa podstatne spestrilo, že cez mnohých svojich príslušníkov v rôznych povolaniach môže zasiahnuť a ovplyvniť i stredné a prípadne aj vyššie vrstvy spoločnosti.

5. Veľmi som potešený úsilím niektorých mladých i starších veriacich, bratov i sestier o čisté, úprimné, vzťahy medzi nimi a v celých zboroch, o pravé bratské a sesterské spoločenstvo v otvorení sa jedných druhým, vo vzájomnej duchovnej láske a porozumení, pomoci a spolupráci pri službe v zbore a svedectve v jeho okolí.

6. Som rád, že bratia z nastupujúceho pokolenia v zboroch prehodnocujú na základe Písma a súčasného života rôzne časti našej tradície a skúmajú, či sú vhodné a použiteľné i v podmienkach terajšej doby.

7. Radujem sa, keď vidím väčšiu otvorenosť mladších bratov a sestier voči príslušníkom iných kresťanských spoločenstiev aj z ich otvorenosti pre hľadanie nových ciest oslovenia ľudí evanjeliom Pána Ježiša Krista.

8. Teším sa na čas, keď tieto dobré činitele – ako zrno zasiate do zeme – prinesú úžitok v kresťanských zboroch a cez ne i v našom národe a štáte pre jeho obyvateľov.

c) Čo máme robiť, aby budúcnosťou kresťanských zborov nebol úpadok, ale rozvoj a stále bohatší duchovný život?

Novozákonno-biblická odpoveď na túto otázku sa zdá byť jednoduchá: Milovať Boha, nášho Stvoriteľa a Spasiteľa a slúžiť Mu celou bytosťou. Konkretizované podrobné odpovede sú zložitejšie. Iste sa treba chrániť toho, čoho sa bojíme ako zlého. A zároveň je nutné pestovať a posilňovať všetko to dobré, z čoho sa tešíme.

Pokúsim sa aspoň naznačiť niektoré vzťahy, vlastnosti a činnosti, potrebné pre rozvoj duchovného života zborov:

1. Osobné a spoločné štúdium Božieho Slova, aplikované na kresťanský život (biblické hodiny, spoločné štúdium, vzdelávanie bratov i sestier, domáce zídenia) s cieľom poznávať z Písem Božiu vôľu a uskutočňovať ju.

2. Stále spojenie s Pánom i spoluveriacimi na modlitbách: osobné, v skupinách, v zhromaždeniach, i s veriacimi z iných spoločenstiev.

3. Citlivosť starších zborov a ostatných veriacich voči vedeniu Svätého Ducha v osobnom a zborovom živote a ich príkladný život podľa neho.

4. Čo najplnšie využívanie duchovných darov všetkých veriacich, bratov i sestier, v živote, službe a práci zborov.

5. Vytváranie žiadúceho duchovného ovzdušia v zboroch, i medzi nimi, v ktorom vládnu vzťahy vzájomnej úcty, dôvery, otvorenosti, porozumenia, a lásky medzi veriacimi.

6. Stála komunikácia starších zborov s veriacimi a stály rozhovor medzi starším a mladším pokolením v nich pre vzájomné poznanie názorov a dosiahnutie jednomyseľnosti v živote a práci zboru (osobné a skupinové rozhovory, bratské, sesterské a zborové hodiny).

7. Stále oživované vedomie podlžnosti a úsilie jednotlivcov i celého zboru zvestovať evanjelium ľuďom vo svojom okolí (osobná, skupinová, zborová i aliančná evanjelizácia).

8. Otvorenosť pre rozmanité a nové formy života a pôsobenia zborov, ktoré sú v súlade s duchom Písem a charakterizujú živé a rozvíjajúce sa zbory.

Treba nasledovať krásne vzory životov, služby a práce osobností, čo sa svetle zapísali do histórie bratského hnutia a kresťanských zborov. A zároveň je nutné vziať si poučenia i výstrahy z toho, čo v nej nebolo dobré. A napokon pri všetkom dobrom snažení mať vedomie, že je to iba z milosti nášho nebeského Otca, lásky nášho Spasiteľa a moci Svätého Ducha.
 

A celkom na záver moje úplne osobné svedectvo:

Ďakujem láskyplnému Bohu za trojnásobnú milosť, ktorú i mne zo svojej prenesmiernej lásky dal. Prvú, že som vôbec mohol poznať i prijať Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. Druhú, že sa to stalo v mojej mladosti, keď som mal 19 rokov. A tretiu, že som ihneď potom našiel miesto práve v bratskom zbore a hnutí. Napriek jeho malosti, chudobe a slabostiam som to nikdy neoľutoval. Tým nielenže nechcem popierať, ale veľmi rád priznávam rovnakú alebo podobnú vďačnosť mojim duchovným bratom a sestrám v iných spoločenstvách Cirkvi Pána Ježiša Krista. Vďačnosť za takúto či podobnú Božiu milosť i radosť z nej prajem zo srdca všetkým vám, všetkým bratom a sestrám, ktorí žijú v kresťanských zboroch aj iných spoločenstvách Božieho ľudu. A prajem ju i ďalším, ktorých pridá do nich a do celej Cirkvi v budúcnosti náš drahý Spasiteľ a Pán, Ježiš Kristus, kým ešte potrvá čas milosti. Jemu samému a skrze Neho Bohu, nášmu nebeskému Otcovi nech je za to vďaka, česť a sláva!

Ján Hudec