Kto je na to spôsobilý?

Sme Kristovou vôňou príjemnou Bohu uprostred tých, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? (2K 2,15n).

Keď sa zamyslíme nad tým, čím nás Boh chce mať v tomto svete, môže nás to vystrašiť. Sme Boží vyslanci (5,2), máme reprezentovať jeho záujmy pred svetom. To je ale zodpovednosť! Posolstvo, ktoré máme prinášať, bude pre niektorých „vôňou života“, kým pre iných „vôňou smrti“. Preto spolu s Pavlom voláme: „Ale kto je na to spôsobný?“

V 2. liste Korinťanom Pavol uvádza aspoň 3 dôvody pre nádej v Bohu, že budeme môcť ustáť tú veľkú výzvu, pred ktorú nás postavil.

(1) Naša schopnosť je z Boha (3,5). Tu je recept na úľavu od stresu. Nezáleží na tom, či sa my cítime dostatočne schopní alebo nie. Je to Boh, ktorý nám dáva schopnosť vykonať, čo on od nás očakáva. On nám dáva dary a schopnosti skrze Svätého Ducha a tak nám umožňuje slúžiť mu prijateľným spôsobom. Ďalej, ako nám Pavol pripomína, on sial semeno, iný to zalieval, ale je to Boh, ktorý dáva rast (1K 3,6). Naša zodpovednosť je byť verný v tom, čo nás Boh poveril vykonať, či už je to siatie, polievanie modlitbami alebo účasť na zvážaní žatvy.

(2) Sme nádobami, ktoré Boh používa (4,7). Zodpovednosť za výsledok si na seba zobral Boh, pretože jeho moc pôsobí aj v nás. Našou zodpovednosťou je byť čistou nádobou ktorá je vždy použiteľná a k dispozícii (2Ti 2,21). To najdôležitejšie nie je samotná nádoba, ale jej obsah, tá všetko premáhajúca Božia moc zjavená v posolstve evanjelia, čo nám bolo zverené. Oči niektorých môžu byť zakryté akoby závojom, keď im zvestujeme dobrú správu, ale Boh má moc zažiariť do srdciach tých, čo uveria, aby videli jeho slávu v Kristovej tvári (2K 4,3.6).

(3) Boh dáva potrebnú milosť v našich slabostiach (12,9). To sú uisťujúce slová! Nezáleží to na nás, našich schopnostiach a moci, ale na Božej milosti. Čím viac si uvedomujeme svoju slabosť a uznávame našu odkázanosť na Boha, tým viac priestoru dostáva Boh, aby v nás a cez nás prejavil svoju moc a zasiahol do životom druhých.

Takže na Pavlovu otázku: „Kto je na to spôsobilý?“ treba odpovedať: „Nikto z nás“ - iba ak umožníme Bohu používať nás v našich slabostiach a dáme sa mu k dispozícii, aby Božie posolstvo, premieňajúce životy, mohlo uvoľniť svoju moc cez nás.

David Dexter, Echoes of Service