Zmeny v bratskom zbore v Maynards Green

Príbeh zboru z pohľadu jedného z účastníkov

Zmena je čosi, čo sa ľahšie odporúča ako prijíma. Na začiatku 90. rokov minulého storočia v malom vidieckom zbore Gospel Hall v Maynards Green, East Sussex sa za mnoho rokov toho veľa nezmenilo (Gospel Hall – „sála evanjelia“ je typický názov pre modlitebne bratských zborov v anglicky hovoriacich krajinách). Bol to tradičný bratský zbor so všetkým čo k tomu patrí.

Niekto v zbore vtedy nadhodil myšlienku, či by nestálo zato premiestniť zbor do susedného mestečka, vzdialeného niečo vyše kilometra, ktoré bolo o čosi väčšie – ale aj to malo menej ako 2000 obyvateľov. Ale bolo oblastným strediskom, malo nákupné centrum, ambulanciu, malý kultúrny dom a radnicu. Zbor sa začal za túto vec intenzívne modliť približne mesiac a názory na presun boli rozdielne. Jedni zastávali názor, že presídlením zboru sa nič nezíska, druhá skupina tvrdila, že zmeny, ktoré bol schopný zbor akceptovať, sa už udiali a tretia si myslela, že ak sa zbor nepremiestni teraz, keď má pomerne priaznivú vekovú štruktúru, tak to neurobí nikdy.

Ale Boh prehovoril k zboru a povedal: „Choďte“. Jeden z bratov, ktorý navštevoval z času na čas tento zbor, hoci netušil o zborovej dileme, počas kázne priniesol posolstvo, ktoré nikoho v zbore nenechalo na pochybách, že majú ísť. Niektorí zo zboru tvrdili, že im to bolo jasné už dávno, ale všetci boli radi, že im Pán pomohol túto dilemu vyriešiť a to takým jasným spôsobom.

Rýchly predaj zborového domu znamenal, že zbor bude bez vlastnej budovy približne jeden rok a že sa bude musieť stretávať v prenajatých priestoroch. Videli v tom ďalšie potvrdenie Božieho volania presídliť sa do neďalekého Horamu. Tento aspekt celého projektu im dodal vnútorný pokoj. Po prvé, rozohnal akúkoľvek pochybnosť o rozumnosti tohto kroku. Po druhé, dočasné priestory neumožňovali, aby všetky zhromaždenia boli v rovnakom čase s rovnakými zvykmi ako predtým.

Zmena, ktorá ich čakala ako prvá, bolo nedeľné doobedňajšie zhromaždenie. Obyčajne malo dve časti: prvá hodina bolo zhromaždenie pre všetky vekové kategórie po ktorom nasledovala Pánova Pamiatka. Odolali pokušeniu iba prehodiť dovtedajšie poradie zhromaždení (teda začať Pánovou Pamiatkou a pokračovať evanjelizačným zhromaždením) a zachovať tradičný spôsob priebehu zhromaždenia. Zbor pod vedením starších sa rozhodol k zásadnejším zmenám. Zodpovednosť za priebeh jednotlivých zhromaždení prevzali menšie skupiny, ktoré sa postupne striedali. To následne viedlo k odhaleniu a rozvoju duchovných darov jednotlivcov a čiastočne prispelo k novej službe vedenia chvál v zbore a ďalších služieb, ktoré ho duchovne upevňovali.

Postupne nasledovali ďalšie zmeny ktoré obyčajne neprebiehajú hladko. Počas zhromaždení sa začali používať hudobne nástroje, doplnili sa piesne o novšie, do rôznych služieb v zbore sa aktívne zapojili aj sestry a zbor po čase zistil, že potrebuje pracovníka na plný úväzok. Toto všetko nebolo až také zložité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a dokonca nikto z týchto dôvodov neopustil zbor.

Za posledných osem rokov zbor narástol: čiastočne novoobrátenými ľuďmi a čiastočne príchodom veriacich z iných spoločenstiev. Práve vtedy, keď sa zbor otvoril na novom mieste, sa rozpadlo iné miestne spoločenstvo veriacich a viacerí sa pridali k zboru, hoci bez toho, že by prešiel spomenutými zmenami, by o tom ani neuvažovali. Vtedy sa ukazovalo, že to je Boží spôsob, ako chce zbor posilniť, lebo jeho pôvodní príslušníci si jasne uvedomovali svoje hranice. Žiaľ, ďalší vývoj udalostí to nepotvrdil: väčšina z tých nových sa čoskoro presunula na iné miesto, čo bolo hlbokým sklamaním.

Zbor má víziu „V poslušnosti Bohu vychovávať učeníkov a tak meniť Horam a okolité dediny“, nie stať sa cirkvou, kam ľudia dochádzajú z okolia. Niektoré autority zvonka sa vyslovili, že nie je možné udržať evanjelikálny zbor s tak úzko definovanou víziu v mestečku len s 2000 obyvateľmi – to sa však zatiaľ nepotvrdilo.

Čo sa týka manažovania zmien, vodcovia zboru sa nemôžu pochváliť takýmito schopnosťami alebo vyškolením. Niektoré aspekty však boli dôležité:

• Jasné pochopenie, že Boh má svoj zámer so svojím miestnym zborom. V tomto prípade to je, aby zasiahli obyvateľov Horamu. Ak sa tento zámer nenapĺňa, tak si to bude vyžadovať ďalšie úsilie a zmeny.

• Úprimnosť vo vedení. To znamená, že vodcovia sú skôr ochotní podstúpiť zmenu pod Božím vedením než nanucovať zmeny iným.

• Čestnosť vo vedení. To vylučuje presadzovanie nejakej „skrytej agendy“ a predkladanie dôvodov s nečestnými úmyslami.

• Otvorenosť vo vedení. Všetky navrhované zmeny treba vysvetliť a, kde je to možné, rešpektovať pohľady ľudí.

• Tolerancia, ktorá považuje jednotu Kristovho tela za takú dôležitú doktrínu, ako všetky ostatné.

• Láskavé spoločenstvo s dobrou atmosférou.

Výsledkom je očakávanie, že zmeny tu sú a stále budú. Medzi tie najbližšie patrí získanie služobníka pre budovanie zboru a vedenie v naznačenom smere.

(podľa časopisu Partnership Perspectives)