Vynaliezavosť lásky

Pred dvoma rokmi uverejnila Perspektíva úvodník „Snaha lásky“ prevzatý z časopisu Ze slov pravdy a lásky. Všímal si ten nezabudnuteľný čin štyroch mužov, ktorí priniesli na lôžku ochrnutého človeka cez strechu k Pánu Ježišovi. Tak sa stali inšpiráciou pre tých, ktorí dnes zvestujú evanjelium, aby dosiahli to isté – privádzali ľudí k Spasiteľovi. Dovolím si pripomenúť v skratke niekoľko myšlienok z onoho článku, lebo v našej súčasnej situácii sa mi zdá byť zvlášť aktuálny.

Skutok tých mužov bol skutkom lásky. Nečinili to zo ziskuchtivosti ani pre odmenu. Ak som naplnený Božou láskou, tá ma pudí k tomu, aby som všetko nasadil k záchrane stratených.

Skutok týchto mužov bol skutkom spoločným. Každý vstúpil na svoje miesto a vzal za roh lôžko. Tak pomáhal jeden druhému a všetci pracovali na spoločnej úlohe.

Evanjelizačná práca musí byť vytrvalou. Dvere boli zatarasené zástupom a oni nemohli prejsť. Ťažkosti ich ale neodstrašili. Keď im zlyhali obyčajné prostriedky, tak použili mimoriadne. Nespočetné prekážky sa stavajú do cesty robotníkom, pracujúcim v evanjeliu, ale nemôžu spôsobiť, aby stratených neprinášali k Pánu Ježišovi a nepoužili každú cestu (súhlasiacu s Písmom) k dosiahnutiu požehnaného cieľa.

Skutok týchto mužov bol tiež skutkom sebazaprenia. S veľkou námahou vyniesli nemocného s lôžkom na strechu a keď ju preborili, spustili ho dolu. Vedeli, že strechu budú musieť opraviť, ale oni sa nestarali o výdavky, hlavné, že mohlo byť biednemu spomožené.

Takýto skutok musí byť skutkom viery. Dnes, keď sa veľa hovorí o prázdnych skutkoch, hľadí Boh na takých, v ktorých pôsobí viera s láskou. Takúto vieru Pán ctí. Keď Ježiš uvidel ich vieru, prehovoril k nemocnému.

Dajme sa teda hriechom nemocných prinášať k Pánu Ježišovi; prinášajme ich na ich lôžkach, t.j. v okolnostiach, v akých sa nachádzajú. On potom pohliadne aj na našu vieru, ako pohliadol na vieru oných štyroch mužov, a požehná tým, ktorých sme Mu priniesli.

Zdá sa mi, že v súčasnosti sa v Kresťanských zboroch deštruktívne vybíja príliš veľa energie, ktorá by sa dala využiť lepšie, na kritizovanie iných za spôsoby ich služby. Evanjelium v rozhlase, spolupráca so znovuzrodenými kresťanmi mimo KZ, oslovovanie súčasného človeka súčasnými formami komunikácie (umením, hudbou, drámou), biblické školy a iné „teologické inštitúcie“, založenie občianskeho združenia – to všetko je terčom kritiky ako nebiblické, nezodpovedajúce novozákonnému vzoru, opúšťajúce tradície otcov. Ale obstojí táto kritika vo svetle Písma?

Milý čitateľ, skús sa na chvíľu v mysli presunúť do onoho domu v Kafarnaume, kde Pán Ježiš hovoril slovo Božie a povedz, čo vidíš. Vyber si zorný uhol, postavu, s ktorou sa najlepšie stotožníš: môžeš si vybrať učeníka, ktorý je tam so svojím Pánom, zvedavca, ktorý chce vidieť nejaký div, alebo farizeja, ktorý vie všetko najlepšie a je hotový niekoho nachytať. Vtom príde nevhodné vyrušenie. Štyria muži najprv niečo kričali od dvier a teraz lomozia na streche…

Čo vidíš? Sypúci sa prach a špinu? (Kto mi zaplatí čistiareň?) Alebo veľkú hmotnú škodu? (Nezdá sa vám to prehnané?) Alebo pokazenú biblickú hodinu? (Tú by sme si my nedali vziať za žiadnu cenu!) Alebo úplný odklon od učenia Písma i podania otcov? (Starý zákon nás predsa neučí takto prichádzať k Bohu!)

Ježiš videl ich vieru premenenú v čin. Videl lásku, ktorá prekonáva všetky prekážky, je vynaliezavá, tvorivá, obetavá (jeho láska je taká istá), ktorá sa nepýta, čo to bude stáť a čo si pomyslia tí druhí. Nepýta sa úzkostlivo, či práve túto cestu už predtým niekto použil, hlavné je, že vedie k cieľu, k Záchrancovi.

Aj dnes sú ľudia privádzaní k Pánu Ježišovi. Robíš to aj ty? Alebo sa prizeráš? (Nechcem povedať, že stojíš vo dverách a prekážaš…) Čo vidíš? Ktorý pohľad je ten tvoj?

Privádzanie ľudí k Pánu Ježišovi je biblické. Vynaliezavé hľadanie (a vytváranie) nových ciest je biblické. Kresťanské centrum BEREA chce v tomto nasledovať biblický vzor.

Peter Kozár