PERSPEKTÍVA č. 3/2004

 
 

David Tucker (TWR):

Zakladanie zborov cez rozhlas

TWR

Predstavte si, že sa vyše roka modlíte za ľudí z nejakej skupiny, aby vám napísali, a keď sa to konečne stane, rozhodnete sa neodpovedať. Bezohľadné a bezcitné? Pre niektorých možno. Ale pre Ivana Zacharieva bolo rozhodnutie neodpísať 18-ročnej Natálii z Bulharska tou najlepšou voľbou. Ako to? Nuž tak, že jeho neodpovedanie napomohlo rastu cirkvi medzi Rómami, čo je podľa mnohých tá najviac opovrhovaná a nenávidená skupina v Európe.

V októbri 1996 začalo TWR (Trans World Radio – kresťanská rozhlasová spoločnosť) vysielať evanjelizačné rozhlasové programy na stredných vlnách v balkánskom rómskom dialekte, ktorým hovorí 1,5 milióna Rómov v Bulharsku a okolitých krajinách. Ivan Zachariev a Načko Zajkov, patriaci k tomuto etniku, produkujú 15 minútové programy, ktoré TWR denne vysiela k ich ľuďom. Je to prvý príklad takéhoto využitia rozhlasu k evanjelizácii Rómov v Bulharsku. Formát programov sa mení, ale spravidla k nim patrí rómska hudba, osobné svedectvá, biblické vyučovanie, príbehy pre deti a čítanie z Nového zákona. Sú to prevzaté a preložené programy od americkej organizácie Words of HOPE (Slová nádeje), ktorá sa venuje biblickému vyučovaniu a spolupracuje s TWR na celom svete.

Brat Ivan dostal list od Natálie, ktorá žije v odľahlej rómskej osade Georgi Damjanovo na severozápade Bulharska v septembri 1997. Písala o tom, ako Boh použil vysielanie TWR na povzbudenie pre ňu a niekoľko ďalších priateľov. Ivan sa rozhodol neodpísať, ale radšej ich išiel osobne navštíviť, lebo skutky hovoria hlasnejšie, než slová. S Natáliou a ďalšími poslucháčmi Ivan pravidelné stretávanie k štúdiu Písma raz za týždeň, z čoho sa skoro vyvinulo malé, ale životaschopné rómske spoločenstvo.

Od tohto nepatrného začiatku prešlo päť rokov a v nedeľu 17. novembra 2002 slávnostne otvorili nový zborový dom, do ktorého chodí s bratmi a sestrami aj Natália, teraz už 23-ročná. Je tu zdravá zmes Rómov a Bulharov, ktorí spoločne chvália Pána a slúžia mu. Tento zbor je bezpochyby výsledkom Božieho požehnania a vysielania TWR v balkánskom rómskom dialekte. Čo je ale ešte úžasnejšie, toto nie je jediný prípad. Za uplynulých niekoľko rokov vzniklo takýmto spôsobom (navštevovaním poslucháčov, ktorí boli Ivanovi na dosah) v severozápadnom Bulharsku sedem rómskych zborov, každý s aspoň 20 veriacimi.

Na dôvažok k tomu, Ivanov spolupracovník Načko Zajkov využíva auto, ktoré mu poskytlo TWR, k návštevám poslucháčov v mnohých ďalších mestách a dedinách. Pravidelné modlitebné skupinky sa už stretávajú v piatich mestách, kde doposiaľ nebolo žiadne svedectvo evanjelia, a je tu nádej, že z nich čoskoro vyrastú plne funkčné zbory kresťanov.
 

Spoločné dielo

Misijné rádio je mocné masovokomunikačné médium, ktoré Pán Boh využíva ako nástroj k zasiahnutiu sveta evanjeliom Ježiša Krista. Tisíce ľudí, ktoré boli kedysi nezasiahnuteľné, teraz počúvajú o večnej Božej láske a odovzdávajú svoje životy nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Sú tiež živení a posilňovaní vo viere, aby sa mohli stať dospelými a vodcami, vystrojenými k životu pre Boha.

Vo februári 2004 si pripomenulo TWR 50. výročie svojho prvého vysielania. S pôvodnou pohnútkou šíriť evanjelium v Španielsku začal zakladateľ TWR Dr. Paul Freed a niekoľko spolupracovníkov vysielať v angličtine a španielčine z Tangeru v Maroku. Dnes TWR vysiela vo viac než 180 jazykoch a dialektoch k poslucháčom vo viac než 160 krajinách.

TWR však nijakým činom nie je osamotené v tejto snahe nasledovať Veľké poverenie vo svete masmédií. Je mnoho ďalších veľkých medzinárodných vysielateľov, ktorí zvestujú evanjelium, medzi nimi FEBA Radio, World Radio Missionary Fellowship (HCJB World Radio), Far East Broadcasting Company (FEBC) a ďalší. Od roku 1985 tieto združenia spolupracujú v celosvetovom meradle v rámci iniciatívy World by 2000 (Svet v roku 2000), ktorá sa s obratom storočia premenovala na World by Radio (Svet rozhlasom). Pomáhajú im ďalšie misie, ktoré majú vzťah k rozhlasovému vysielaniu, ako sú Words of HOPE (Slová nádeje), Back to the Bible (Späť k Biblii), Galcom a mnoho ďalších.

Títo partneri sú oddaní naplneniu poslania, aby každý človek na Zemi mal možnosť počuť evanjelium v rozhlase. Ich cieľom je vysielať programy v toľkých jazykoch, aby im každý človek mohol rozumieť a tak sa mohol stať nasledovníkom Ježiša Krista. Zacielili sa na megajazyky, ktorými hovorí aspoň 1 milión ľudí. Z iniciatívy TWR sa začalo vysielať vo viac než 110 megajazykoch. Z tých viac než 180 jazykov a dialektov, v ktorých dnes TWR vysiela, 59 je jazykov skupiny World by Radio. Balkánska rómčina je jedným z nich.
 

Cirkev v Mozambiku

Zakladanie zborov je v centre Božích plánov so zmenou tohto Jeho sveta. Preto chcú programy TWR napomáhať tomuto procesu podporou nových, biblických zborov na takmer všetkých kontinentoch a zvlášť tam, kde nie je možná práca misionárov. Napríklad v Afrike zohráva vysielanie TWR strategickú úlohu a dramaticky ovplyvňuje vznik mnohých zborov obzvlášť na miestach ako je Mozambik. Sedemnásť rokov trvajúca občianska vojna vyplnila väčšiu časť 70. a 80. rokov a zanechala krajinu spustošenú, zabila tisíce a z domovov vyhnala vyše milióna utečencov. Ale napriek guerrillovej vojne, suchu, nedostatku potravy a záplavám sužujúcim túto krajinu, Boh tu koná pozoruhodným spôsobom. Bez osobnej prítomnosti evanjelikálnych kresťanov mohli obyvatelia Mozambiku počuť evanjelium skrze programy vysielané v šiestich jazykoch z vysielača TWR v Svazijsku. Pri osobných návštevách sa mohli misionári TWR a iných vysielateľov presvedčiť, že od začiatku vysielania v roku 1989 dodnes vzniklo medzi ľuďmi z národov Lomwe a Makhuwa vyše 300 nových zborov. Jazykom Lomwe hovorí vyše 1,4 milióna ľudí prevažne na severe krajiny. Makhuwe sú jedna z najväčších animistických skupín v Afrike – je ich vyše 5 miliónov a sú prevažne nezasiahnutí evanjeliom.

Lee DeYoung, dohliadajúci na službu Words of HOPE, bol jedným z tých, čo navštívili Mozambik. Podľa jeho slov táto návšteva „jasne potvrdila dramatické správy, ktoré sme počúvali o mocnom obracaní ku Kristu medzi ľuďmi Lomwe. Ľudia všetkých druhov, zo všetkých vrstiev spoločnosti majú spoločné to, že počúvajú toto vysielanie – čo je vôbec jediné rozhlasové vysielanie v ich jazyku.“

Jeden poslucháč nedávno napísal do TWR: „Počúvam program Weherya Mwa Yesu (Words of HOPE) na vlnách TWR. Počas vojny v našej krajine sme mnohí museli opustiť domovy s takmer ničím. Teraz sa radujeme zo života v pokoji, lebo mnohí sa môžeme stretávať a počúvať Božie slovo. Ľudia, ktorí sa obrátili vďaka počúvaniu vašich programov, spolu založili zbor s názvom ‚Nahume‘. Modlíme sa, aby Vás Boh naďalej používal, aby ste mohli prinášať duchovnú potravu stovkám hladných duší v tejto oblasti.“
 

Príbeh z Indie

Evanjelizačné vysielanie prinieslo hojné ovocie medzi Rómami v Európe i vo vojnou zdevastovanom Mozambiku, ale pre TWR je najúžasnejšou skúsenosťou, čo sa týka zakladania zborov, práve India. Udalosti potvrdili, že to bolo Božie zvrchované riadenie, keď zakladateľ TWR Dr. Paul Freed začal šíriť evanjelium na indickom subkontinente cez 400 000 wattový strednovlnný vysielač na Srí Lanke. Vysielanie TWR pre Indiu dostalo meno Vishwa Vani (Hlas vesmíru).

Keď sa Dr. Emil Jebasingh stal riaditeľom TWR-India v roku 1979, vysielalo sa tu päť hodín denne v ôsmich jazykoch. Mesačná odozva bola asi 15 000 listov a pohľadníc – úžasné číslo, keď si uvedomíme, že takmer 82% Indov sú hinduisti, 12% je moslimov a aspoň polovica obyvateľov je negramotná. Nebola tu žiadna zvláštna výzva, aby poslucháči písali do redakcie; bolo to jednoducho pôsobenie Božieho slova, ktoré sa ako ozvena šírilo od domu k domu, od ulice k ulici, od jednej dedine k druhej. Ale od tých čias práca TWR v Indii prerástla aj tieto pôsobivé čísla.

Od samého začiatku organizovalo TWR-India následnú prácu a zakladalo poradenské centrá v celej krajine, aby mohlo rozvíjať osobné kontakty s poslucháčmi. Dnes následní pracovníci dôsledne reagujú na každý list ručne písanou odpoveďou. Niektoré z tých prvých listov boli srdcervúce, niektoré neobvyklé, niektoré podpísané viac než 30 menami. Niektoré otázky nútili k zamysleniu: „Prečo ste nám nepovedali o Ježišovi a o večnosti už skôr? Kde bude tráviť večnosť môj drahý zosnulý otec?“ „Prečo neprídete priamo k nám do dediny a nepoviete nám viac?“ „Povedzte nám o tej knihe, čo voláte Svätá Biblia; my sme takú ešte nevideli.“ „Prečo tak náhle ukončujete programy po 30 minútach; nemôžete čas vysielania predĺžiť?“ Emil Jebasingh so spolupracovníkmi skoro prišli z takýchto listov k záveru, že v Indii sú „polia pripravené k žatve“.

Medzi indickým obyvateľstvom, ktorého je viac než miliarda, je len 2,5% kresťanov, a presadenie kresťanskej prítomnosti v každej z 600 000 indických dedín, kde žije 80% ľudí, je veľmi ťažkou a dlhodobou úlohou. Emil hovorí: „Vo väčšine dedín, kde cítime, že nás Pán volá k službe, nemajú žiadny miestny zbor alebo misiu, ktorí by pracovali s ľuďmi a povzbudili ich k rastu v ich novozískanej viere. Ako následok toho Boh nám položil na srdce, aby sme začali misiu zameranú na zakladanie zborov, ktoré by pôsobili medzi dedinčanmi – tými, čo nám píšu, aby sme prišli a hovorili im o Ježišovi.“

Výsledkom tohto bremena je Vishwa Vani, Indmi vedená služba zakladania zborov vychádzajúca z TWR. Dr. Jebasingh vysvetľuje: „Namiesto evanjelizácie ľuďmi z inej kultúry sme sa rozhodli pre domácich evanjelistov, pretože chceme rešpektovať miestnu kultúru, dary, talenty a zdroje. Zároveň sme si zaumienili, že spoločnosť Vishwa Vani nebude prijímať finančnú podporu zo zahraničia, aby za celou našou službou vysielania a podpory pracovníkov stáli indickí kresťania.“

Vishwa Vani začali umiestňovať indických pracovníkov v roku 1987. Teraz má každý z nich zodpovednosť za 6 dedín. Najprv organizuje zhromaždenia pre hľadajúcich, ktoré vedú k skupinkám zameraným na štúdium Biblie, ak je o to záujem – čo väčšinou je. Biblické študijné skupinky sa stretávajú v domoch poslucháčov, ktorí zvyčajne pozývajú svojich príbuzných a susedov, a tieto stretnutia im umožňujú hlbšie sa pozrieť do Božieho slova a rozhodnúť sa nasledovať Pána Ježiša, čo vedie ku krstu. Časom z takýchto skupiniek vyrastajú domáce zbory.

Už dávno sa ukázala potreba oddeliť pastiersku starostlivosť od evanjelizácie a ustanoviť pastorov, ktorí sa budú starať o rastúce zbory. Tak vzniklo pod vedením Emila Jebasingha India Believers’ Fellowship (IBF – Spoločenstvo indických veriacich) ako pastorálne krídlo Vishwa Vani. IBF má svoju vlastnú podporu a stará sa o ľudí, ktorí sa obrátili cez počúvanie rozhlasu a vo svojom okolí nemajú žiadny zbor. Ich budovy sú jednoduché stavby v dedine, ktoré zároveň slúžia ako komunitné centrá dostupné všetkým bez ohľadu na kastu alebo náboženstvo, kde sa napríklad robia kurzy z oblasti krajčírstva, počítačov, poradenstva, zdravotníctva a hygieny.

To, čo začalo v Indii pred 25 rokmi v jednoduchej viere, vyrástlo dnes pozoruhodne na mnohostrannú, významnú službu zakladania zborov, ktorá sa dotýka celého indického subkontinentu. Osem jazykov vysielaných z jedného vysielača pred 26 rokmi narástlo na 62 jazykov vysielaných zo štyroch strategických miest. 15 000 listov prijímaných mesačne sa rozrástlo na 75 000 a z piatich vysielacích hodín je dnes 19.

Vishwa Vani začalo v roku 1987 so 42 pracovníkmi a dodnes narástlo na 1 065 pracovníkov. Päťtisíc cínových plechoviek obiehalo v prvých rokoch pri zhromažďovaní finančnej podpory; dnes ich je vyše 100 000 a celá služba je finančne sebestačná. IBF začalo s jedným zhromaždením v roku 1994. Dnes jestvuje 640 zborov ako priamy výsledok vysielania TWR, každý z nich má aspoň 100 pokrstených príslušníkov, všetko obrátených skrze rádio.

Povedané slovami Emila Jebasingha: „Je úžasné vidieť taký náramný rast uprostred ťažkých situácií, ktorým dnes čelíme. Obracanie na inú vieru sa stalo v našej krajine akútnym politickým problémom a sústavne sú podnikané pokusy zabrániť tejto možnosti. Ale pre rozhlasové vlny žiadne hranice neexistujú! Boh nám dal otvorené dvere a do rúk nám dal mocný nástroj. Konečným výsledkom bude rast a znásobenie, napĺňanie Kristovho veľkého poverenia. Toto sú v mnohých ohľadoch časy veľkých ťažkostí, ale sú to aj časy veľkých víťazstiev.“

prevzaté z časopisu ECHOES

začiatok   |   obsah   |   nasledujúci článok