|
William MacDonald:PODSTATNÉ – DÔLEŽITÉ – PODRUŽNÉPri čítaní Nového zákona je dôležité rozlišovať medzi témami, ktoré majú podstatný význam, potom takými, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú až natoľko rozhodujúce a nakoniec takými, ktoré sú vedľajšie (podružné). Aj keď je celé Písmo Bohom inšpirované, nie sú všetky jeho oddiely rovnako dôležité alebo významné. Pán Ježiš na adresu farizejov, povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste to, čo je závažnejšie v zákone: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť, ale tamto nezanedbávať.“ (Mt 23,23). Inými slovami, Pán považoval niektoré častí Zákona za silnejšie ako iné. Ale nezabudol na to, že aj menej dôležité záležitosti Zákona bolo treba rešpektovať. To platí aj pre kresťanskú vieru: Sú učenia, ktoré sú absolútne podstatné. Naproti tomu iné sú dôležité; niektoré z nich sú označené aj ako Pánove príkazy (1K 14,37). A je niekoľko oblastí, v ktorých sa veriaci pred Pánom môže sám slobodne rozhodnúť. PODSTATNÉKeď hovoríme o týchto základných (podstatných) veciach, máme na mysli také náuky ako napríklad:
O týchto náukách sa nesmie vyjednávať. Musíme ich naozaj brániť. Písmom sú dôrazne vyučované. Veriacimi v cirkvi boli vo všetkých storočiach uznané. Všetky odlišné učenia boli označené za falošné. Veriaci boli pripravení zomrieť za tieto vzácne pravdy. Tu neprichádzajú do úvahy žiadne kompromisy. Nemôžeme mať žiadne obecenstvo s ľuďmi, ktorí tieto základne pravdy popierajú. Samozrejme to isté platí aj pre nemenné Božie morálne zákony. Vždy je nesprávne zrušiť manželstvo, luhať alebo kradnúť. Modloslužba v akejkoľvek forme je v Biblii zakázaná. Tieto a im podobné oblasti sa nedajú ani maľovať na ružovo, ani sa v nich nemôžeme piplať, ani z nich niečo odoberať. Proti takýmto zlozvykom sa musíme nekompromisne postaviť na Božiu stranu. DÔLEŽITÉ, ALE NIE PODSTATNÉJestvuje druhá skupina tém, ktoré sú dôležité, pretože Biblia obsahuje o nich podstatné výroky. Napriek tomu nie sú považované za podstatné pre vieru. Tu sú niektoré, čo patria pod tento nadpis:
Existuje síce len jeden správny výklad ku každej téme, ale nie všetci veriaci sú jednotní v názore, ktorý to je. Aj veľkí a bohabojní kresťania tu zaujímajú rozdielne postoje. John Wesley by v niektorých veciach nesúhlasil s Charlesom Spurgeonom. V týchto oblastiach je dôležité, aby každý sám formoval svoje presvedčenie dôkladne a výlučne na základe Božieho Slova. PODRUŽNÉ – ALEBO ZÁLEŽITOSTI BEZ MORÁLNEHO VÝZNAMUTretiu skupinu tém pojednáva Biblia ako vedľajšiu (podružnú). Môžeme o nich hovoriť ako o veciach bez morálneho významu. V týchto oblastiach dovoľuje Pán rôzne náhľady, ak postoj jedného veriaceho neprivedie druhého k pádu (R 14,13), nenarušuje pokoj v zhromaždení (R 14,19) alebo nezraňuje svedomie (R 14,23). V prvotnej Cirkvi boli v tejto oblasti tri základné problémy: veci obetované modlám (1K 8,1-13; 10,14-31), dodržiavanie židovských sviatkov (R 14,5), čisté a nečisté jedlá (Tt 1,15 a R 14,14). Témy, ktoré by mohli dnes patriť medzi podružné, sú napríklad:
Čo sa týka posledného z menovaných bodov nášho zoznamu, jestvuje priestor, aby sme podanie evanjelia prispôsobili kultúre a zvyklostiam nejakého národa. Tak referuje Pavol v 1K 9,19-23 o tom, ako sa on sám prispôsobil svojím poslucháčom – samozrejme bez toho, že by sa vzdal základnej pravdy alebo svojej vernosti Kristovi: „Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým, dal som sa do služby všetkým, aby som získal čím viacerých. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod zákonom, akoby som bol pod zákonom – i keď nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom. Pre tých, čo sú bez zákona, stal som sa akoby bez zákona – i keď nie som bez zákona Božieho, ale som pod zákonom Kristovým), aby som získal tých, čo sú bez zákona. Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko to robím pre evanjelium, aby som sa stal spoluúčastníkom na ňom.“ Keď Pavol hovorí: „Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých,“ nechce tým naznačiť, že by sa vzdával nejakej pravdy evanjelia alebo by mal nejaký podiel na páchaní hriechov. Kde bolo možné ustúpiť bez toho, aby obetoval pravdu (ako napríklad pri Timotejovej obriezke – Sk 16,3), urobil to, aby našiel pre svoje svedectvo lepší sluch. Keď ale išlo o pravdu spasenia skrze vieru bez dodržiavania Zákona (ako napríklad v spore o Títovu obriezku – Ga 2,1-5), tu sa Pavol neodchýlil od pravdy ani o milimeter. Zhrnutie:Čo sa týka základov viery a nemenných morálnych Božích zákonov, musí panovať absolútna jednota a absolútna poslušnosť. Vo veciach, ktoré sú síce podľa Písma dôležité, ale nie podstatné, by mal každý veriaci svoj úsudok a svoju prax orientovať tak tesne podľa Božieho Slova, ako to len je možné. Pri vedľajších témach by mal zostať priestor pre rôzne názory, kvôli zachovaniu jednoty vo zväzku pokoja (Ef 4,1-6). Ale aj tu by sa mal kresťan vyhýbať akémukoľvek náznaku zlého, aby nepriviedol svojho brata k pádu alebo aby nepoškodil svoje vlastné svedomie. Pavol by neustúpil žiadne so slovami: „Každý nech je plne presvedčený vo svojom chápaní,“ (R 14,5b) keby sa jednalo o božstvo Ježiša Krista. A v prípade smilstva by nepovedal: „Viem, a som presvedčený v Pánu Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté.“ (R 14,14) Vždy musíme rozlíšiť, či sa hovorí o podstatných pravdách, dôležitých témach alebo neutrálnych záležitostiach. (prel. z knihy Here´s the Difference) |