Z redakcie

V rukách držíte ďalšie číslo informátora PERSPEKTÍVA a veríme, že pomôže ukázať nové perspektívy v zborovej práci. Myslím, že nielen v oblasti podnikania, ale (a možno predovšetkým) v duchovnej oblasti platí: „Mysli globálne, konaj lokálne“. Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme mysleli na svetovú misiu, aby sme činili učeníkov z ľudí zo všetkých národov, ale prvý krok k tomu musíme urobiť v domácom zbore. Ako? Možno zorganizovaním modlitebnej skupinky, ktorá by sa modlila za niektorého z misionárov, alebo misijnú kresťanskú organizáciu, alebo misijné potreby niektorej krajiny, alebo mesta, v ktorom žiješ. Skupinky, ktorá by sa nielen modlila, ale daný projekt aj materiálne podporovala.

Za koho sa modliť? Možností je veľa. Môže to byť napríklad Martin Kuráni, ex-Slovák, ktorý pôsobí spolu so svojou rodinou ako misionár v islamskom svete. Alebo Hans-Georg Hoprich, ktorý dlhé roky pôsobil s celou svojou rodinou ako misionár na Papui-Novej Guinei a misii zasvätil doslova celý svoj život. V tomto čísle uverejňuje interview, ktoré sme prebrali z nemeckého časopisu Ethos. Prečo práve interview s ním? Hans-Georg v súčasnosti žije v susednom Rakúsku v meste Eisenstadt (asi 80 km od Bratislavy) a pred štyrmi rokmi nás po prvý krát navštívil. Odvtedy máme s ním i zborom, v ktorom pôsobí, dva-tri krát do roka kontakt. Jeho zápal pre misiu je naozaj nákazlivý. Ak ho pozvete na návštevu vášho zboru (s dostatočným časovým predstihom), iste rád príde a nakazí aj vás.

Na poslednej strane nájdete správy z rôznych častí sveta o prenasledovaní kresťanov. Aj tieto by nás mali inšpirovať k modlitbám. Nie všetci kresťania sa majú tak dobre ako my. Aj Písmo nás vyzýva, aby sme boli solidárni s trpiacimi bratmi i sestrami na celom svete (1Pt 5,9).

Možno ste si všimli, že postupne uverejňujeme niektoré príspevky z ostatnej misijnej konferencie, na ktoré bol najväčší ohlas. K takým patrí aj článok brata Milana Michalku st.: „Evanjelizácia ako neoddeliteľná súčasť bežnej zborovej práce.“ Je užitočné o evanjelizácii hovoriť, ale brat Michalko nie je len teoretik, ktorý by predniesol, ako treba evanjelizovať, ale brat-vodca, ktorému Pán položil na srdce začať novú prácu v južnej Ostrave.

To, čo nám predniesol spolu so svojím synom na misijnej konferencii, je podložené dlhoročnými skúsenosťami. Zbor, ktorý začínal s asi 15 ľuďmi počas 10 rokov vzrástol na približne 70. A sú to ľudia obrátení „zo sveta“. To, čo hovoril o troch pilieroch zborovej práce – o staršovstve, učeníctve a evanjelizácii, možno otriaslo našimi tradičnými predstavami, možno sme s niečím súhlasili viac, s niečím menej. Dôvod, prečo sme uverejnili tento príspevok, je práve v jeho netradičnom poňatí – núti zamyslieť sa, či to, čo robíme už roky, je naozaj biblické a životaschopné, alebo len mechanicky prevzaté „od otcov“. Nie je možné, aby sme uverejnili všetky reakcie čitateľov – na to jednoducho nemáme priestor – ale každá vaša reakcia sa dostane do rúk autora, ktorý vám rád odpovie.

Brata Williama MacDonalda asi netreba predstavovať. Je medzinárodne rešpektovanou autoritou a biblickým učiteľom v bratských zboroch a je autorom Emmauských biblických korešpondenčných kurzov. Tieto kurzy sú preložené do desiatok rôznych jazykov a s požehnaním slúžia na celom svete už mnoho rokov. Ako jeho príspevok ku vzájomnej komunikácii zborov rôzneho razenia možno chápať jeho krátky článok „Podstatné, dôležité, podružné“. Snaží sa v ňom vytýčiť platformu a hranice pre vzájomný rešpekt a toleranciu.

Nosný článok dnešného čísla (taktiež z misijnej konferencie) je od Jana Veldhuizena, ktorý žije v holandskom meste Enschede. Sám sa obrátil až v dospelosti ako „človek zo sveta“ a žije v tamojšom bratskom (kresťanskom) zbore už asi 25 rokov. Zbor prešiel za posledných 5 rokov radikálnymi zmenami. Zo zboru, ktorý bol zameraný na duchovnú „údržbu“ a pomaly odumieral, sa stal rastúci zbor s jasnou misijnou víziou. O tom, akými zmenami v zbore prešli, sa dočítate v článku „Ako zmeniť tradičný zbor na zbor s víziou pre misiu a evanjelizáciu“.

Ani jeden z týchto príspevkov si nerobí nárok na neomylnosť. Môže však poslúžiť ako inšpirácia pre skvalitnenie našej zborovej praxe.

Ľubomír Vyhnánek