Sluha a jeho rúcho

Boh odišiel z domu. Niektorí si všimli, že vyšiel oblečený ako sluha. Má pred sebou 33 rokov putovania, aby strateného človeka našiel, zachránil a priviedol do Otcovho domu. Vstupuje do skúseností, aké nikdy predtým nemal. Všetko je nové a neodskúšané. Misia bude asi vždy taká. Na cestu sa vydal s pevným odhodlaním na život a na smrť. Pozná svoj cieľ i spôsob, ako sa k nemu dostať. Vystrojený je dobre. Rúcho, do ktorého sa obliekol, sa pozvoľna premieňa na tajomnú zbraň, ktorou zabije nepriateľa. Na oblečení bude tentokrát záležať viacej, než sa zdá. Musí ísť opatrne, aby človeka neodstrašil. Zdá sa, že čosi aj ukrýva. Majestátny sluha sa k milovanému tvorovi skláňa až do prachu. Prispôsobuje sa mu prepodivným sebazaprením. Otec z neba sleduje každý jeho krok. Pri cieli to však bude najťažšie. Na poslušného sluhu začne pomaly ale ťažko doliehať ruka najvyššieho súdu a jeho svätý chrbát bije údermi smrti. Anjeli nechápu. Nebesia zatajili dych. Takéhoto Boha ešte nevideli. Ľudia majú divadlo. Netušia, kto každý v ňom hrá. Iní pochybujú. Kto to kedy videl, aby sa Boh ukázal v takej nečistej aréne? Zdá sa, že o chvíľu bude koniec a po kamarátovi hriešnikov a publikánov nezostane ani spomienka. Už viac nebude tesárov syn mútiť vody pokojného života zbožného ľudu. Nastáva koniec. Vlastne, ako pre koho. Smrť sa minula svojho cieľa. Ježiš vstal. Teraz teba aj mňa oblieka do rúcha spravodlivosti a potom služby. Napokon nás vysiela z domu pohodlia a synovských práv na dlhú cestu. Zase za človekom. Pôjdeš?

Spôsob, akým bol Pán Ježiš vyslaný, odzrkadľuje spôsob, akým sme vyslaní do sveta aj my: „Ako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta.“ (Ján 17,18) Mohol prísť zahalený v kráľovskom rúchu, ale neurobil tak. Mohol sa držať svojich práv silou-mocou, byť nedotknuteľný. Radšej sa však obliekol pokorou. Trpel, plakal a trávil čas s tými, ktorým prišiel zjaviť Otca. Vzdal sa zaužívaných spôsobov a tradícií, aby sa mohol stať priateľom mnohých. Ako sa darí nám a našim zborom v cieľavedomom zjavovaní Božieho mena ľuďom zo sveta? (Ján 17, 6) Vyjavujeme Jeho charakter prakticky ako živý obraz Božej lásky pred tými, ktorí nás pozorujú, alebo len o Ňom kážeme a rozprávame?

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mat. 5, 16) Svieti tvoj život a tvoje dobré skutky takým spôsobom, aby ľudia dospeli k oslavovaniu Boha? Poznáš niekoho, kto ťa osobne tak pozoroval, že bol evanjeliom a Božím Duchom privedený ku Kristu?

Túžim po tom, aby sme sa obliekli do rúcha sluhov a dali sa Pánovi vyslať do nových perspektív pre záchranu mnohých. Pán Ježiš nám zanechal jasný vzor. Dokonca ho ošetril príkazom, ak by sme si ho náhodou nedomysleli. (Ján 20,21) Bez evanjelia nezostáva stratenému svetu žiadna perspektíva, len smrť, a nám len prázdny rovnomenný časopis a prázdne srdcia. Vysielať a byť vyslaným je súčasťou Božieho charakteru, ktorý sa túži vyjaviť v našich zboroch, na našich konferenciách, ale i pri každom z nás.

Jozef Abrman