LAOS: Pokus o elimináciu kresťanstva

Komunistický Laos v juhovýchodnej Ázii je jedným z najväčších porušovateľov náboženskej slobody na svete. Je to jedna z mála krajín sveta, kde vláda otvorene deklarovala svoj úmysel odstrániť kresťanstvo. Správy naznačujú, že vládne represie sa nezastavia ani pred systematickým zastrašovaním, zabavením majetku, šikanovaním a prenasledovaním kresťanov. Vláda, ktorá je národnosti Lao taktiež systematicky likviduje občanov národnosti Hmong vojskom, chemickými zbraňami a umelo vyvolaným hladomorom.
 

Náboženské prenasledovanie

Zo všetkých národnostných skupín v Laose boli Hmong najotvorenejší pre evanjelium. Medzi nimi ako aj v národnosti Khmu dochádzalo k veľkému prebudeniu, keď niekedy sa obracali ku Kristu celé dediny. Rozhlasové evanjelizačné vysielanie tu zohralo dôležitú úlohu. Teraz domáci evanjelisti šíria Dobrú zvesť za cenu veľkého rizika a uprostred krutého prenasledovania.

Počas 60. rokov Hmong bojovali v Indočínskej vojne na strane Američanov proti komunistom. Hmong sa naďalej dožadujú demokracie a náboženskej slobody a dlhé roky viedli mierny partizánsky odpor proti komunistickej vláde. Preto sú Hmong považovaní za nepriateľov vlády a za prostriedok západného vplyvu.

Laoská vláda považuje kresťanstvo za prečin proti laoským zvykom a za „cudzie imperialistické náboženstvo“, podporované politickými záujmami západu, obzvlášť Spojených štátov. Kresťania sú preto považovaní za podvratné živly a nepriateľov štátu. Prenasledovanie narastalo neprestajne od roku 1975, keď sa komunisti chopili moci. Od posledných rokov minulého storočia boli laoskí veriaci bití, väznení, mučení, vyháňaní zo svojich domovov za trest, že odmietajú podpísať vládny dokument „Dobrovoľné zrieknutie sa cudzieho náboženstva.“

Jeden veriaci z národa Hmong napísal v júni 2003 list pre Far East Broadcasting Company (FEBC - Rozhlasová spoločnosť pre ďaleký východ):

„Toto je prvý list, ktorý vám píšem. Chcem, aby ste vedeli, že už som veriaci, hoci v tejto dobe vláda upiera kresťanom právo na bohoslužby a zatvorila všetky verejné kostoly v našej časti krajiny. Vláda chce, aby sme sa vrátili a uctievali zlých duchov, čo mi láme srdce.

Nielen to, ale keď nás vláda prichytí pri modlitbách, budeme prenasledovaní a väznení. V súčasnosti neveriaci v našej dedine udávajú kresťanov, ktorých poznajú. Niektorí boli obvinení z tajného praktizovania náboženstva a boli za to prenasledovaní. Ďalšie obvinenia zahŕňajú špionáž pre Ameriku, za čo sú ťažké tresty.

Napriek našim problémom by som chcel vedieť, či mi môžete poslať nahrávky s vyučovaním, ako si máme zachovať vieru v Pána a nepodľahnúť falošným prorokom. Modlite sa za nás, aby sme vládali zaplatiť akékoľvek pokuty, ak nás prichytia. Všetky nahrávky Biblie alebo vyučovania z Písma nám budú prospešné. Veľmi vám ďakujeme!“
 

„Tajná vojna v džungli“ odhalená

Chemické zbrane

Začiatkom septembra 2003 WEA RLC (Výbor pre náboženskú slobodu pri Svetovej evanjelikálnej aliancii) robil interview s laoským pozorovateľom, ktorý podával správy o tom, že mnohé skupiny Hmong izolované v džungli sú pod stálym vojenským tlakom, ku ktorému patrí aj použitie chemických zbraní. Z bezpečnostných dôvodov musí zostať totožnosť pozorovateľa utajená.

„Vo viacerých týchto skupinách je aspoň 5 000 ľudí. Podľa mojich údajov len asi 20% sú muži, zvyšok sú ženy a deti. Dôvodom tejto nerovnováhy je, že mnohí muži boli zabití, keď sa bránili pred vládnymi vojenskými jednotkami. Hmong sa zasadzujú za demokraciu a slobodu a preto sú pod stálym tlakom vládnych vojsk.

Navyše vláda Laosu robí čo len môže, aby zabránila svetu dozvedieť sa čokoľvek o tejto ‚tajnej vojne v džungli' proti národu Hmong. Pre cudzincov je prakticky nemožné stretnúť sa s týmito ľuďmi, lebo by museli za nimi putovať mnoho dní hlboko do džungle.

Armáda útočí tromi spôsobmi: pozemnými jednotkami vojakov, leteckými bombami a chemickými zbraňami. Armádne helikoptéry rozprašujú čosi, čo vyzerá ako ‚žltý dážď'. Spôsobuje to bolesti hlavy, hnačku, slepotu a vypadávanie zubov. Ľudia zomierajú do troch týždňov po zásahu. Keďže títo ľudia jedávajú len listy a korienky, často je ich strava zasiahnutá ‚žltým dažďom'. Po jej požití obyčajne zomierajú do troch dní. Tieto útoky sú namierené priamo na ľudí (vrátane žien a detí), vodu a stromy.

Je nemožné presne povedať, koľkí už zomreli. Jedna skupina Hmong mala pred štyrmi rokmi 8 000 členov, dnes ich je len 750. Podľa môjho odhadu mnoho stoviek zomrelo pri chemických útokoch. Mnoho ďalších zomrelo od hladu a chorôb, lebo nemajú žiadne lieky. Mnohí ďalší sa vzdali a následne boli zabití.

Existujú videozáznamy a stovky fotografií týchto útokov. Boli predstavené Medzinárodnému červenému krížu aj Organizácii spojených národov, ale zdá sa, že nikto na západe sa neunúva prísť nám na pomoc.“
 

Hladomor ako zbraň

Organizácia Amnesty International vydala 2. októbra 2003 verejné vyhlásenie s názvom: „Laos: využitie hladomoru ako zbrane v boji proti civilistom“. Píše sa tam: „Amnesty International je hlboko znepokojená prudko sa zhoršujúcou situáciou tisícov rodinných príslušníkov etnických menšinových skupín, prevažne Hmong, zatiahnutých do ozbrojeného konfliktu s laoskou armádou v džungľových oblastiach krajiny.

Organizácia dostala správy o množstve civilistov, hlavne detí, ktorí zomreli od vyhladovania a zranení utrpených počas konfliktu. Je známe, že viaceré z asi 20 vzbúreneckých skupín aj s rodinami sú obkľúčené laoskou armádou a nie je im umožnené získavať si potravu, na ktorej závisí ich život.“

Elizabeth Kendal
výbor pre náboženskú slobodu
pri svetovej evanjelikálnej aliancii