2. Balkánska misijná konferencia

Báčsky Petrovec, 27. - 28. september 2003

 
Milí naši v Pánovi!

Srdečne Vás pozdravujeme a po dlhšej prestávke sa znovu hlásime s krátkou správou o nás a o tom, čo sa dialo za posledných niekoľko dní.

Z Božej milosti sa hýbeme, ideme dopredu. Ako všetci veriaci ľudia zápasíme s mnohými slabosťami, ťažkosťami, pokušeniami, no Pán nám dáva silu, aby sme i v tých najťažších skúškach víťazili. Na nás je, či používame všetky prostriedku k víťaznému životu, ktoré nám On poskytuje.

Posledné dva týždne v septembri sme sa museli venovať prípravám na konferenciu. Pri konaní takého podujatia sa človek vždy stretáva s vecami, ktoré mu spôsobujú radosť, ale aj zármutok a stres. Niekedy nevieme skutočne všetko zveriť do Božích rúk a brať situáciu tak, ako sa vyvíja. Osobne mi bolo ľúto, keď niektorí pozvaní hostia, ktorí sa prihlásili, svoj príchod nakoniec stornovali z rôznych príčin. No všetky tieto „výkyvy“ nenarušili konečný efekt stretnutia, ktoré bolo veľmi užitočné a Bohom požehnané.

V sobotu nás bolo asi 60 na kempe Betel. Pred obedom sme mali biblické úvahy na tému Účasť na evanjeliu (Fil 1,3-6). Ja som mal za úlohu bližšie vysvetliť slovo „účasť či spoločenstvo“ - po grécky KOINONIA a brat Pasquale Di Nunzio Písmom opodstatniť všetky úrovne spolupráce.

Po obede sme počuli svedectvá o praktickej spolupráci v zbore, medzi zbormi, na regionálnej a medzinárodnej úrovni - v Taliansku, Chorvátsku, Albánsku, Srbsku a Čiernej Hore. Prišli sme k záveru, že by bolo užitočné zintenzívniť spoluprácu na území Balkánskych krajín, pomôcť jedni druhým a nadovšetko navzájom sa informovať a spoločne modliť. Pán nám daroval i krásne počasie a dobrú duchovnú atmosféru.

V nedeľu sme sa zhromaždili v petrovskom zbore. Obe miestnosti boli plné bratov a sestier, ktorí prišli z okolitých zborov. Pred pamiatkou slúžil brat Ján Čižmanský na text Ján 13,1-8, kde zdôraznil slovo „podiel“ či „účasť“ „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podiel“ - Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som urobil ja vám.“. Hoci tu nie je použité slovo koinonia, zmysel zostáva ten istý: Ak si nedáme umyť nohy jeden druhému, tak nemáme spoločenstvo s Pánom ani jeden s druhým (1J 1,1-9).

Po Pamiatke sme znovu počúvali brata Di Nunzia, tentokrát na tému Naliehavosť misie a plnenia veľkého poslania.

Po obede sme mali trojhodinové zhromaždenie, kde v prvej časti hovoril brat Enris NASE, 29-ročný mladý brat z Tirany. Veľmi dôkladne hovoril o založení, raste a činnosti zboru v Antiochii sýrskej. V druhej časti zhromaždenia sme počuli svedectvá o Božom diele v Albánsku, menovite v Tirane, o práci jedného z niekoľkých kempov v Taliansku, o práci agentúry OMEFI a pôsobení albánskych misionárov na Kosove, o expanzii práce prostredníctvom EMAUS dopisných kurzov v Chorvátsku a o najnovších dianiach v Čiernej Hore.

Z počutého sme mohli vidieť, že Pán Boh koná svoje dielo v spomenutých krajinách či krajoch prostredníctvom ľudí, ktorí svoje životy úplne zverili do Božích rúk. V rôznych prostrediach si Pán používa rôzne metódy, formy, ale podstata zostáva všade tá istá: KRISTUS JE ZÁKLAD NÁŠHO SPASENIA.

Rozchádzali sme sa s presvedčením, že sa určité veci dajú do pohybu ako medzi nami, čo sme poriadali konferenciu, tak aj medzi všetkými, čo sa na nej zúčastnili. Je zrejmé, že takéto stretnutia sú veľmi užitočné, povzbudzujúce a motivujú k úprimnej službe pre Pána. Už sa tešíme na stretnutie v Modre a verím, že sa misijná služba rozprúdi na Slovensku ako aj u nás. Je síce pravda, že máme malý potenciál v ľuďoch, ale Pán Boh dokázal cez Gedeona s malým počtom verných vojakov dosiahnuť veľké víťazstvo. Malý tím učeníkov v krátkej dobe rozšíril Radostnú zvesť po celej Palestíne, a cez (malého) Pavla a jeho spolupracovníkov do celej ríše aj širšie.

Za všetko čo sme prežili patrí Pánovi vďaka, ktorý sa mimoriadnym spôsobom sklonil ku nám po tieto dni. Verím, že aj vám spôsobí radosť prostredníctvom týchto niekoľko riadkov, ako aj všetkým účastníkov 2. misijnej konferencie predstaviteľov bratských zborov na Balkáne.

Vladimír Majerský