Fares Marzone:

TRI VÝZVY PRE MIESTNY ZBOR

Medzinárodnú misijnú konferenciu bratských zborov IBCM3 pripravoval výbor, pozostávajúci z bratov z rôznych kontinentov. Jeho predsedom bol brat Fares Marzone z Talianska. Je to biblický učiteľ a kazateľ, ktorý pracuje medzi talianskymi bratskými zbormi i v zahraničí. Mnoho rokov bol predsedom talianskej misijnej agentúry O.M.E.F.I. Teraz je riaditeľom Talianskeho Biblického Evanjelikálneho Inštitútu, kde vyučuje teológiu a misiu. Nasledujúci článok je výťahom z jeho prednášky, ktorú mal v prvý večer konferencie.

Každé storočie v dejinách kresťanstva bolo niečím charakteristické (napríklad 16. storočie Reformáciou). Dvadsiate storočie možno nazvať storočím cirkvi - bolo jej venované viac pozornosti, než kedykoľvek predtým. Dvadsiate prvé storočie v tomto trende pokračuje množstvom kníh a konferencií s témou cirkvi. Pán Ježiš sám hovoril o cirkvi dvakrát: raz o všeobecnej (Mt 16,18) a raz o miestnej (Mt 18,17). Prostredníctvom miestnych zborov On buduje svoju cirkev - svoje telo. Na to pamätáme, keď hovoríme o týchto troch aktuálnych a dôležitých výzvach:
 

I. VÝZVA PRE VODCOV - STARŠÍCH

História v každej dobe potvrdzuje dôležitosť vodcovstva. Príkladom toho sú napríklad starozákonné knihy Exodus, Sudcovia, Králi. Nový Zákon nám predstavuje cirkev ako dobre zorganizovanú (vidíme to najmä v tzv. pastorálnych epištolách: listy Timoteovi a Títovi).

Problémy v súčasnej cirkvi majú veľmi často do činenia so zlým vedením (ak má diktátorské sklony, je slabé, alebo sa v ňom prejavuje žiarlivosť). John MacArthur výstižne napísal: „Cirkvi môžu prežiť každý problém okrem zlého vedenia.“ Najlepší spôsob, ako uniknúť pokušeniu moci, je plurálne vedenie (t.j. zbor vedú viacerí starší).
 

A. Starší: úrad na celý život?

Byť starším nie je prestížna pozícia, ktorá poskytuje možnosť ovládať iných (ako to robil Diotrefes, 3Jn 9), ale predovšetkým zodpovednosť a služba. Ak uznávame, že Boh ustanovuje starších, zostáva tu otázka, ako dlho má niekto zostať starším? Do konca života, alebo má byť stanovený odchodový vek? Ani jedno nie je bez problémov. Najlepšie je brať do úvahy biblické požiadavky (najmä z 1Ti 3 a Tt 1); kto ich nespĺňa z rôznych dôvodov (vek, zdravie, alebo iné dôvody), nie je vhodné, aby zotrvával vo funkcii, je na čase zveriť službu ďalším - i keď to nie je jednoduché. Hlavný problém tu je, že máloktorí starší si vychovávajú nástupcov, čo ich raz nahradia. Každý starší by si mal klásť kritickú otázku: Ako bude vyzerať môj zbor o dve generácie?
 

B. Starší: len ak má dar „hovoriť“?

Starší má byť „schopný učiť“ (1Ti 3,2), ale sú aj iné spôsoby služby a rozlične obdarovaní starší môžu efektívnejšie spolupracovať. V Biblii máme mnohé príklady vodcov s rozmanitým obdarovaním: Jozef bol schopný organizátor, Mojžiš vodca a Nehemiáš administrátor.
 

C. Starší: prvý medzi rovnými

Písmo zdôrazňuje plurálne vedenie, ale to nevylučuje, že niekto obdarovaný bude medzi ostatnými staršími vynikať. Aj v knihe Skutkov vidíme také príklady: Peter, Jakub a Ján mali medzi apoštolmi výnimočné postavenie.

Výhodou je, že tzv. „uvoľnení pracovníci“ majú viac času na prípravu služieb, návštevy, pomoc núdznym a tiež možnosť koordinovať rôzne aktivity zboru. Sú tu však aj riziká, ak si títo nepočínajú podľa Písma (napríklad túžia po moci alebo chcú robiť v zbore všetko).
 

D. Starší: vizionár?

Dobrý vodca vidí aj to, čo iní ešte nie (ako Elizeus v 2Kr 6,15-17). Jeho ambíciou nie je zachovávať status quo, ale dosahovať biblické ciele, ktoré Boh dáva svojej Cirkvi. Nežije v minulosti, čo ako slávnej, ale v prítomnosti a pre budúcnosť.
 

E. Starší: dobre pripravený

Všetci zakladatelia bratského hnutia boli vzdelaní a biblicky pripravení muži. Žiaľ, neskoršie generácie začali pozerať na vyššie vzdelanie znevažujúco. Každý starší by mal byť mužom slova: mal by čítať Bibliu aj iné dobré knihy (2Ti 4,13). Musí byť tiež mužom modlitby: tráviť čas modlitbou podľa princípu „čím viac práce, tým viac modlitby“.
 

II. VÝZVA PRE ZDRAVÉ BIBLICKÉ UČENIE

Základom pre rast miestneho zboru (početný, duchovný, organizačný) je zdravé učenie. Najvyšším príkladom pre nás je Pán Ježiš, ktorý veril Písmu a učil s autoritou. Podobne prvá cirkev dávala na vyučovanie veľký dôraz (Sk 2,42; 9,31; 11,22-26).

Učiť cirkev nemôže hocikto (Jk 3,1), len tí, čo prijali dar pastierskej/učiteľskej služby (Ef 4,11). Osvedčuje sa učiť podľa programu (postupne, systematicky, pestro), aby veriaci získali ako široký prehľad, tak i pohľad do hĺbky Slova. Cieľom je vystrojiť každého k službe (Ef 4,11-12) a pripraviť aj budúcich vodcov. Dobrou pomocou pre vyučovanie veriacich môžu byť kurzy a biblické školy.
 

III. VÝZVA PRE MLÁDEŽ

Mládeži patrí budúcnosť. Jezuiti kedysi hovorievali: „Dajte nám mládež a všetko ostatné si nechajte.“

Súčasná postmoderná doba neuznáva existenciu absolútnej pravdy, istoty a univerzálnych hodnôt. Všetko je vraj relatívne a subjektívne. Druhou charakteristikou doby je spiritualita, záujem o duchovno, obklopuje nás zmes starých a nových náboženstiev, darí sa kultom a sektám. Po tretie, v kurze je vizuálna komunikácia, ľudí až tak neoslovujú slová a logika, ako obrazy a symboly. Sme presvedčení, že ľuďom, žijúcim v takomto svete, môže priniesť nádej jedine evanjelium.

Toto pred nás stavia štvorakú výzvu: po prvé osloviť mládež evanjeliom. Dôraz musí byť daný na osobné vzťahy. Evanjelizácia je proces, v ktorom sa prejaví nie triumfalizmus a dogmatizmus, ale viditeľne odlišný životný štýl. Po druhé, musíme sa dobre postarať o nových obrátených: potrebujú vyučovanie, poradenstvo, povzbudzovanie. Treťou výzvou je zapojenie mladých do služby. Učeníci Pána Ježiša aj Pavla boli mladí. To isté platí o zakladateľoch bratského hnutia ako boli Groves, Darby a Müller. Po štvrté, musíme pochopiť mladých v ich odlišnosti (hudba, spôsob modlenia, idealizmus, povrchnosť, odpor k tradíciám, tímová práca atď.). Hlavne ich treba milovať a pracovať s nimi - ak to nedokážeme my sami, hľadajme pracovníkov, ktorí sa im budú venovať.
 

Záver

Vyššie uvedené myšlienky sú len kvapkou z mora, dalo by sa hovoriť o mnohom ďalšom (napr. o sociálnej práci). Ich zámerom bolo povzbudiť nás k uvažovaniu, čo sa dá zlepšiť v týchto troch oblastiach, lebo príliš často sme boli proti vodcovstvu, proti vzdelaniu a proti mladým.

Máme naozaj čo robiť, ale toto je Božie dielo! Pán pridával denne… (Sk 2,47). Keď si všímame príklad ľudí, ktorých Pán používal v minulosti, prichádzame k dvojitému záveru: títo ľudia pracovali tak snaživo a zodpovedne, ako len mohli, ale čo Boh dosiahol skrze nich, ďaleko presahovalo ich vklad. To znamená, že Boh je zvrchovaný, ale my sme zároveň plne zodpovední! Postavme sa teda vážne voči tejto výzve pre starších, pre zdravé biblické učenie a pre našu mládež!