:: misijné konferencie
:: misia vo svete
:: misijné zbierky
 

Boli sme na IBCM4

V posledných dňoch školského roka ste mohli vidieť v nenápadnom mestečku zastrčenom na západe Nemecka takmer celý svet. Hovorím o Wiedeneste (kde sídli misijný dom a biblická škola) a vyše 400 ľuďoch z 80 krajín, ktorí sa tu stretli na štvrtej medzinárodnej konferencii bratských zborov o misii (IBCM4). Podobnú jedinečnú príležitosť stretnúť bratov a sestry z „našich“ zborov v takom pestrom zložení tak ľahko nedostanete, a nenechali si ju ujsť ani 8 účastníci zo Slovenska a podobný počet z Českej republiky (a tiež Slováci z Dolnej zeme).

Sloganom konferencie sa stali slová apoštola Pavla: „Všetkým som sa stal všetkým, aby som na každý spôsob zachránil aspoň niektorých“ (1K 9,22). Témou teda bola kultúrne relevantná evanjelizácia - neľahká a nedokončená úloha, ktorá stojí pred cirkvou už 2000 rokov ako rovnica o mnohých neznámych s mnohými riešeniami. Konferencia túto skutočnosť odrážala úžasnou pestrosťou - nielen farieb pleti, odevov a rozmanitosťou prejavov. Neponúkali sa tu zaručené instantné recepty, ktoré majú všade fungovať, ale svedectvá o tom, ako Boh koná na všetkých svetadieloch a buduje svoju cirkev.

Niektoré príklady vyrážali dych, hoci ich poslaním nebolo vyvolávať senzácie. V niektorých častiach Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky zbory prudko rastú. Oscar Muriu vedie v Nairobi rastúci zbor s vyše 4000 príslušníkmi, z ktorého už bolo založených iných 20 zborov a ich ciele siahajú omnoho vyššie. Jean-Luc Tabailloux je starším zboru v Grenoble - verili by ste, že v sekulárnom Francúzsku bratské zbory rastú a zakladajú nové? Palan Ramasamy z Malajzie slúži v Nepále, kde ho prekvapilo, ako často sa prejavuje Božia moc zázračným spôsobom (napríklad uzdraveniami po modlitbe viery v krajine, kde je lekárska starostlivosť veľmi ťažko dostupná). Napriek prenasledovaniu sa tu obracajú celé dediny ku Kristovi. A hoci viacerým slepým bol darovaný zrak, ich vlastný misionár vyslaný do Tibetu zostáva slepý… Zapôsobilo aj svedectvo sestry Emily Chisenantambu zo Zambie, ktorá sa musela vyrovnať so smrťou manžela a zostala s deťmi bezbranná zoči-voči bezcitným príbuzným a susedom. Situácia osamotenej ženy v Afrike je neporovnateľne ťažšia než u nás. Dnes vďaka Božej milosti vedie ako riaditeľka vlastnú kresťanskú školu a pomáha desiatkam sirôt. Napredovanie evanjelia často prichádza za vysokú cenu odriekania i prenasledovania. Znova sme si pripomenuli nedávny známy prípad umučenia troch kresťanov v Turecku i ďalšie príbehy z rôznych kútov sveta.

Naproti tomu v mnohých slobodných krajinách západného sveta zbory stagnujú (Nemecko) alebo početne upadajú (Veľká Británia). Ale i tu vidno inšpirujúce príklady Božieho pôsobenia pri Jeho verných služobníkoch. Úžasným prínosom takéhoto podujatia je možnosť vidieť širší obraz ako sa naskytuje u nás doma. „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac“ (2Kr 6,16).

Účastníci zo Slovenska, Českej republiky, Poľska a Srbska
Mnoho ďalších fotografií z konferencie je na ibcm4.3w1.de

Akokoľvek podnetné boli dlhé prednášky a prezentácie, účastníci si zrejme najviac ocenili hodiny prestávok medzi programovými blokmi určené na jedlo a osobné rozhovory. Aby neprišlo k nedorozumeniu, to nie je kritika programu - jeho tvorcovia nás hneď na začiatku vyzvali k čo najlepšiemu využitiu týchto chvíľ. Rečníci z pódia neboli nedostupnými celebritami, stáli v tom istom rade na večeru alebo kávu a trpezlivo sa venovali záujemcom o rozhovor. Potešili nás stretnutia so starými známymi i nové kontakty a akokoľvek krátke rozhovory, neraz s pomocou rúk a nôh. Pri úžasnej pestrosti bola konferencia zážitkom harmónie. Aké to bude úžasné, keď ľudia zo všetkých národov, kmeňov a jazykov budú spolu chváliť Baránka!

Pre nás zo Slovenska prichystali organizátori zvláštny zážitok. Keďže sme prišli spolu autami a vo Wiedeneste už nebolo miesto, ponúkli nám nocľah v domácnosti vzdialenej 20 kilometrov. To bol problém - museli sme sa každé ráno a večer presúvať a počas dňa nebola šanca na chvíľkový relax a trávenie prijatého (jedla i programu) v horizontálnej polohe. Na druhej strane to bolo požehnanie, keď sme mohli naživo spoznať dlhoročných, teraz už vyslúžilých misionárov. Aj keď sme sa vracali z večerného programu neskoro, vždy nás čakali otvorené dvere a srdcia brata a sestry Bockemühl, ktorí nám hodiny rozprávali o zážitkoch a skúsenostiach z Tanzánie. Aj keď sú už vyše 50 rokov v Nemecku, stále aktívne navštevujú a podporujú evanjelizáciu, budovanie zborov a sociálnu prácu v Afrike, kde žije a slúži aj ich adoptovaný syn, bývalý moslim Matomora. Pre nás sa stali inšpirujúcim vzorom, čo Boh dokáže vykovať cez životy ľudí, ktorí sa Mu dajú k dispozícii.

Peter Kozár